Bez fanfár

 

Parlamentné voľby 2010  sa určite stanú témou nielen najbližších dní, keď sa bude zostavovať nová vláda. Politické zemetrasenie na český spôsob sme zažili aj na Slovensku, resp. to, čo sa ešte včera zdalo len snom, je dnes skutočnosťou. Ficov  predvolebný strach pred "pravicovým zlepencom" sa ukázal ako opodstatnený. Na Slovensku, ako už viackrát v minulosti, však nešlo o to, či zvíťazí pravica alebo ľavica. Prevážila tzv. negatívna voľba, resp. odmietnutie určitého štýlu politiky, ktorý Slovensko vracal nielen do obdobia mečiarizmu, ale ešte hlbšie do minulosti. Je symbolické, že človek, ktorý reprezentoval štýl agresívnej a nenávistnej politiky odišiel definitívne do politického dôchodku. Do politického dôchodku však neodišiel jeho odkaz, ktorý ďalej rozvíjajú jeho nasledovníci.

K nim bezpochyby patrí Róbert Fico. Odchádzajúci predseda vlády hral politický vabank. Všetko vsadil na jednu kartu. Táto hra mohla aj nemusela vyjsť. Podoba agresívnej politiky čerpajúcej z temných hlbín ľudského (pod)vedomia sa ukázala ako kontraproduktívna. Jeho volebný zisk je síce  obdivuhodný, ale za akú cenu? Fico vsadil celý svoj politický kapitál, ktorý má obrovský (to mu nemožno uprieť) na jedného koňa. Kôň síce dobehol do cieľa ako prvý , no odmena ho za jeho výkon už nečaká.  Porušil totiž pravidlá, ktoré nie sú štandardnou súčasťou férovej súťaže a preto musel byť diskvalifikovaný.

Fica však pochovala najmä jeho mocenská bohorovnosť, ako aj pošliapanie všetkých písaných i nepísaných politických pravidiel, ktoré by mal rešpektovať každý demokraticky zvolený politik. Najväčšou Ficovou slabinou nebola jeho sociálna či ľavicová agenda, ale spolčenie sa s politickými extrémistami, pre ktorých sa nenávisť stala pracovnou metódou. Ukázalo sa, že pre slovenských voličov sa takýto štýl politiky stal neprijateľný. Slota sa medzičasom stal najneobľúbenejším politikom na Slovensku. Paradoxne, Ficovi spolupráca s Mečiarom a Slotom však neublížila. Prišlo len k preliatiu elektorátu -  voliči, ktorí predtým dali hlas týmto pánom, prešli do Ficovho tábora. Je otázne, či si z tejto skutočnosti Fico zoberie ponaučenie. Prizvať si do partie politikov s pochybnou povesťou sa totiž nemusí vždy vyplatiť. Obaja jeho politickí prisluhovači si totiž mysleli, že si môžu dovoliť to isté, čo pán premiér. No to už bolo veľa kohútov na jednom smetisku a kradnúť pomaly nebolo z čoho.

Za vysokým volebným úspechom Smeru sa však neskrýva len "tradičné správanie" slovenského voliča, ako o nás o tom často presviedčajú rôzni politológovia a sociológovia. Rovnako aj rozhodnutie voličov Smeru mohlo byť motivované nespokojnosťou s ich sociálnou situáciou. Každý politik na Slovensku, bez ohľadu do akého tábora patrí, sa snaží na prvom mieste postarať najskôr sám o seba a potom o svojich chlebodarcov - rozličných mecenášov a investorov. Zdá sa, že tomu nebude inak ani v prípade novej vlády, ktorá chce okrem iného novelizovať zákonník práce (tejto téme sa venujeme v článku Smer a SDKÚ rozdeľuje päť hodín) a urobiť tak z ľudí rukojemníkov svojich zamestnávateľov. Občan sa opäť ocitne na poslednom mieste.

To najhoršie, čo by nová vláda mohla urobiť, je však ignorovanie všeobecnej nespokojnosti občanov s politikou, resp. riadením vecí verejných na Slovensku. Teda začať prijímať zákony, ktoré ešte viac zhoršia ich sociálny status. Tzv. uťahovaniu opaskov už dnes nik neverí, pretože kým  jedni si ich uťahujú, iným rastú bruchá. Takéto uťahovanie by mohlo mať skôr podobu uťahovania si z občanov. Ustavičné ukazovanie na "grécku cestu" je politickou demagógiou. V konečnom dôsledku o žiadne Grécko ani nejde - či mu pomôcť alebo nepomôcť - naopak, z Grécka sa môže stať strašiak, ktorým budú politici mlátiť ľudí po hlavách, poškuľujúc po ich peňaženkách.

Bolo symbolické, že v deň konania volieb sa Záhorím prehnala víchrica, ktorá vyvracala stromy a prerušila dodávky elektrického prúdu. Ekologická agenda je však pre všetky parlamentné strany popoluškou.  Slovensko sa nenachádza kdesi v bezpečnom závetrí, ani ono nie je a nebude ušetrené  extrémnych prejavov počasia, ktoré sú dôsledkom klimatickej zmeny. Príkladom sú tohtoročné júnové povodne a zosuvy pôdy. Miesto triezveho zhodnotenia aktuálnej situácie a investícií do adaptačných opatrení sa tu opäť objavuje stará známa propagandistická floskula, ktorou sa "pýšila" už Dzurindova vláda: "Slovensko - ekonomický tiger strednej Európy". Návrat tejto metafory do politického diskurzu svedčí už o strate politickej súdnosti. Ak sa toto heslo má stať mottom súčasnej vlády, potom Slovensku už len pán boh pomáhaj...

Nik nečaká, že nová slovenská vláda budem nejakým idylickým klubom. Je však dosť pravdepodobné, že za  rozhodnutiami strán a niektorých poslancov sa čoskoro odhalia záujmy politických a finančno-mediálnych investorov. Výsledným efektom môžu byť ustavičné spory a napätia, ako sme toho boli svedkami počas druhej Dzurindovej vlády. Z prania špinavej bielizne  na verejnosti sa môže stať demonštrácia obhajoby  privátnych záujmov. V tomto smere sa budúca vláda a parlament od Fica až tak veľmi  líšiť nemusí.

Z antificoizmu, podobne ako z antimečiarizmu, sa nemôže stať pracovná metóda. Reálny život ľudí ovplyvňujú predovšetkým zákony, ktoré im uľahčujú, alebo naopak komplikujú každodenné praktické rozhodnutia. V tomto smere pre ľudí slovenskí politici urobili veľmi málo. Opačne to však už neplatí. Fico navyše neodchádza do politického dôchodku a reči o jeho definitívnej politickej porážke sú predčasné. Na premiérskej stoličke sa môže onedlho ocitnúť aj s pričinením politických rozhodnutí novej vlády a nového parlamentu.

Pavel Matejovič

13.6.2010