Svetelný rok kontra slepačí krok

Motto: Na Nový rok o slepačí krok... /ľudová pranostika/

Dodnes si pamätám svoje prekvapenie, keď som sa v puberte okrem iných zaujímavých informácií dostal i ku tej, že svetelný rok nie je jednotkou času, ale dĺžky. Astronomická definícia ho, pre laika komplikovane, popisuje ako „vzdialenosť, ktorú by prešiel fotón vo vákuu nekonečne ďaleko od gravitačného alebo magnetického poľa za jeden juliánsky rok (365,25 dní, z ktorých každý má 86400 sekúnd)“. Ani vyjadrenie v kilometroch našu predstavu nespresní: 9 460 730 472 580,8 km. Tá deviatka na začiatku sú bilióny – názov, s ktorým sa vo svojich výpisoch z bankových účtov nestretávame. Vďaka všadeprítomnej výpočtovej technike možno poznáme skôr predponu s rovnakým významom – tera. I tu sa nám však, skôr ako vzdialenosť, v predstavách vybaví slušný harddisk.

O čo bližšia je nám naša národná fyzikálna jednotka slepačí krok! Podobný šok ako som v puberte zažil ja v prípade svetelného roku, zažije i dospelý cudzinec, keď sa dozvie, že slepačí krok nie je jednotka dĺžky, ale času! Našinec to samozrejme vie, ale poznáme jej veľkosť?

Pod slepačím krokom rozumieme rozdiel medzi dĺžkou dňa 1.januára aktuálneho roku a dĺžkou dňa predošlého roku v deň zimného slnovratu. Dĺžku dňa v tomto prípade chápeme ako časový úsek medzi astronomickým východom a západom slnka v daný deň. Zimný slnovrat môžeme definovať viacerými ekvivalentnými spôsobmi. Ten astronomický a teda laikovi najnezrozumiteľnejší znie: „zimný slnovrat je okamih v roku, keď zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 270° ("zdanlivá" znamená po zohľadnení aberácie a nutácie a "geocentrická" znamená pozorovaná hypotetickým pozorovateľom v strede Zeme)“. Chovateľ sliepok, ktorý nie je súčasne amatérsky astronóm, by jednoducho povedal, že to je vtedy, keď je počas roku najkratší deň a najdlhšia noc. Táto udalosť nemá každý rok rovnaký dátum. Môže sa vyskytnúť medzi 20. a 23. decembrom. 

Čas východu a západu slnka je závislý na zemepisnej dĺžke miesta, kde sa chystá naša sliepka stráviť vianočné sviatky a dĺžka dňa na tomto mieste sa odvíja od jeho zemepisnej šírky. Čím sa bude nachádzať východnejšie, tým uvidí slnko vychádzať i zapadať skôr a čím južnejšie leží jej kurník, tým má sliepočka dlhší deň. V tabuľke sú uvedené údaje o dĺžke dňa v dobe zimného slnovratu a na Nový rok pre štyri „najkrajnejšie“ slovenské obce. Ako vidieť, rozdiel v dĺžke dňa v dobe zimného slnovratu a na Nový rok je na celom našom území pri zaokrúhlení na minúty konštantných 5 minút. Je to spôsobené tým, že Slovensko je v severo-južnom smere vtesnané do necelých 2° zemepisnej šírky. Keby by nám napríklad patrila švédska Uppsala, ležiaca o 10° severnejšie ako Oravská Polhora, menila by sa dĺžka slepačieho kroku medzi Patincami a Uppsalou od 5 až po 11 minút. Ak však žijete na Slovensku a nemáte radi krátke zimné dni, musíte sa zmieriť s krutou realitou: od Oravy po Zemplín majú naše sliepky krok dlhý 5 minút a jar je v nedohľadne.

 

Obec

22.12.2017

01.01.2018

Slepačí krok

Východ slnka

Západ slnka

Dĺžka dňa

Východ slnka

Západ slnka

Dĺžka dňa


 

Oravská Polhora

7:43

15:39

7:56

7:45

15:46

8:01

0:05

Patince

7:40

15:52

8:12

7:42

15:59

8:17

0:05

Nová Sedlica

7:29

15:29

8:00

7:31

15:36

8:05

0:05

Záhorská Ves

7:49

15:55

8:06

7:51

16:02

8:11

0:05 

 

Stanislav Breja