Červená žiara nad Ruskom

 

 „Kjótsky protokol je deštruktívny voči vede a životnému prostrediu, voči verejnému zdraviu a bezpečiu, je deštruktívny pre ekonomický rast, a pre medzinárodný boj proti hladu a chudobe“ , poradca ruského prezidenta Putina Andrej Illarionov, Financial Times, 15.11.2004 

Vladimír Putin má pravdu ak hovorí, že také teplo, ako je počas tohto leta v Rusku, za komunistov nebolo. Potvrdzujú to aj najaktuálnejšie analýzy americkej vládnej vedeckej agentúry NOAA. Priemerné teploty v európskej časti Ruska za júl 2010 boli miestami až 6 až 8 °C nad priemerom, čo znamená, že v uplynulom mesiaci mali v Rusku počasie, aké v lete vládne v oblasti Stredozemného mora.

Vysoké teploty, ktoré prekonávajú všetky historické rekordy a následné požiare určite spolu súvisia. Dokazujú to aj požiare v USA, na Pyrenejskom poloostrove či Grécku, kde si rovnako počas letných horúčav v uplynulých rokoch ničivý oheň vyberal svoju daň.

Niet však rovnako pochýb o tom, že Vladimír Putin je politikom, ktorý patrí k najmocnejším „mužom sveta“.  Má teda reálny vplyv na svetovú politiku a Rusko ako jadrová veľmoc je významným geostrategickým hráčom. Putinove či Medvedevove rozhodnutia majú teda svoju váhu aj v prípade agendy, ktorá sa týka klimatickej zmeny. Ruská ekonomika však dnes stojí na obchode s ropou, ktorej spaľovanie sa podstatnou mierou podieľa na zvyšovaní prirodzeného skleníkového efektu. Rusko preto dnes nemá záujem, podobne ako americké či arabské naftárske spoločnosti, tento vážny environmentálny problém riešiť. Práve naopak. Nostalgia ruských nacionalistických neoboľševikov (také teplo za komunistov nebolo) má podobný rukopis ako klimatoskepticizmus amerických konzervatívcov či politický radikalizmus arabských fundamentalistov. Všetci dnes stoja na rovnakej strane barikády. Všetkých spája čierne zlato, ktoré tvorí podstatu ich ekonomickej a politickej moci, arogancie a bezohľadnosti. Značnú vinu však nesú aj iní politickí lídri ekonomicky najmocnejších krajín sveta. Kjótsky protokol a podobné dokumenty sú len politickým divadielkom pre verejnosť, sú neúčinné a reálne výsledky neprinášajú. Výsledkom všetkých medzinárodných aktivít na tomto poli je len fakt, že svetová klíma sa ustavične zhoršuje.

Je to však hra s ohňom, ktorej dôsledky si odnesú najmä budúce generácie. Lesk čierneho zlata v uplynulých týždňoch zatienil čierny dym, ktorý dusí srdce Ruska. Rusko neporazil Napoleon ani Hitler, môže ho však zničiť vlastná ekonomická a politická zaslepenosť. A netýka sa to len Ruska. Červená žiara nad Ruskom, ale aj ropná škvrna v Mexickom zálive sú varovne zdvihnutým prstom.       

 Pavel Matejovič

 5.8.2010