Podľa podkladov SHMÚ spracoval Pavel Matejovič

            

     nun.sk

 

Z hľadiska veľkopriestorovej cirkulácie atmosféry sme vybrali dve referenčné obdobia (1950-1970) a (1990-2008). Aj na jar má čoraz dominantnejší vplyv azorská kvázistacionárna anticyklóna. Zároveň pozorujeme v oblasti severného Atlantiku všeobecný pokles tlaku vzduchu. Medzi oboma barickými útvarmi sa zvýrazňuje tlakový gradient a prúdenie teplého vzduchu od západu až juhozápadu smerom do európskeho vnútrozemie je intenzívnejšie. Vplyv azorskej anticyklóny má podstatnejší vplyv v druhej polovici jari, najmä v máji, kedy už skoro nastupujú letné a tropické dni.

 

Aká môže byť tohtoročná jar?

 

Marec skončí s najväčšou pravdepodobnosťou ako teplotne normálny

Prvý marec považujeme v meteorológii za začiatok jari (jar potom končí 31.mája). Hoci sa jar spája v širokej verejnosti s nástupom teplejších dní, v skutočnosti je počasie v tomto ročnom období veľmi premenlivé, čo súvisí s častou a intenzívnejšou výmenou vzduchových hmôt medzi vysokými a nižšími zemepisnými šírkami, ako aj medzi pevninou a oceánom. Táto kompenzácia je výsledkom teplotných kontrastov - kým oblasť Stredomoria sa už začína ohrievať, v Rusku, severnej Škandinávii a v oblasti Severného ľadového oceánu sa vyskytujú teploty hlboko pod bodom mrazu, pričom ani minimá pod -30 °C  tu nie sú zriedkavosťou. Tento studený vzduch má potom tendenciu “vylievať sa” hlboko na juh, kde spôsobuje náhly zvrat v počasí.

Takáto situácia nastala aj počas tohtoročného marca. V noci zo 17. na 18. marca prešiel cez naše územie od severu výrazný studený front a za ním začal prenikať po zadnej strane tlakovej níže so stredom na Pobaltím veľmi studený, pôvodom arktický vzduch. Pri prechode studeného frontu sme zaznamenali prvé tohtoročné búrky.

 

 

                                           posledná aktualizácia:  19. marca 2009

 

 

 

 

 

 

 

 

 

     Poveternostná situácia zo dňa 17.3.2009 o 18:00 h UTC (podľa wetterzentrale)

Návrat zimy býva často nečakaný, najmä keď máme pocit, že zima je už definitívne preč. S náhlymi vpádmi arktického vzduchu sa stretávame najmä v prvej polovici jari, čo nám potvrdzuje aj dlhodobá štatistika. Predstava o marci ako teplom jarnom mesiaci nemá preto svoje opodstatnenie. Okrem citeľného ochladenia býva prílev arktického vzduchu sprevádzaný aj silným vetrom, snežením a silnými mrazmi i v nížinách. Napríklad 1.marca v roku 1963 poklesla minimálna teplota v Hurbanove na -21,4 °C. Nemusíme však ísť až tak ďaleko do minulosti, mimoriadne studený marec sme mali u nás aj v roku 1987, kedy sa v Hurbanove vyskytlo až 7 dní so silným mrazom, keď minimálna teplota klesala pod -10 °C. Ešte chladnejšie bolo  v kotlinách severného Slovenska; 2. marca 1987 poklesla minimálna teplota v Oravskej Lesnej  až na -27 °C. Marec 1987 bol bohatý aj na sneh: v Bratislave sme mali od 1. až do 20. marca súvislú snehovú pokrývku hrubú  2 až 10 cm.

S takto studeným počasím sa v marci stretávame zriedkavo. Treba tiež povedať, že aj dlhšie obdobia teplého a ustáleného počasia nie sú pre marec charakteristické. Ojedinele sa však vyskytnú, ako tomu bolo naposledy v rokoch 1989, 1990 a 1994. Teplé počasie v marci býva spojené s prúdením teplého vzduchu od juhozápadu. Niekedy môžu maximálne teploty dosahovať v nížinách juhozápadného Slovenska až letné hodnoty. Napríklad v roku 1974 sa už 22. marca vyskytol prvý letný deň, keď maximálna teplota vzduchu vystúpila v Hurbanove až na 25,7 °C.

Snehová kalamita na konci marca v Bratislave

Možno si niektorí Bratislavčania spomenú  na 28. marec 1993, kedy sa v Bratislave vyskytla snehová kalamita. V meste vtedy napadlo 15 cm snehu, pričom v jeho kopcovitej časti dosahovala snehová pokrývka výšku 30 až 40 cm so závejmi siahajúcimi do výšky 1 m. Devínska Nová Ves bola dokonca niekoľko hodín odrezaná od okolitého sveta.  

Tabuľka celkovej výšky snehovej pokrývky v cm v Bratislave na  Kolibe v dňoch 28.3.-2.4.1993 (podľa SHMÚ)

28.3.

7

29.3.

38

30.3.

29

31.3.

21

1.4.

15

2.4.

 6  

Stanislav Racko, autor monografie Snehové fujavice na území Slovenska v rokoch 1993 a 1995 situáciu v marci 1993 synopticky analyzuje nasledovne:  "V strednej troposfére sa 25. - 27. 3. nad strednou Európou výrazne prehĺbila brázda nízkeho tlaku vzduchu, zasahujúca 27. 3. zo severovýchodnej Európy cez Pobaltie, strednú Európu, Jadran a centrálne Stredomorie až nad Tunisko. V ďalších dňoch sa v severnej časti táto brázda vypĺňala a nad Jadranským morom sa osamostatnila výšková tlaková níž. V dôsledku toho sa výškové juhozápadné prúdenie menilo nad Slovenskom na južné až juhovýchodné. Stred výškovej tlakovej níže sa z Jadranského mora premiestňoval na sever a 30. 3. bol nad Slovenskom. (...) Počas tejto situácie zaznamenali v Bratislave 30-hodinové nepretržité sneženie, v Poprade a v Hurbanove 32-hodinové. V Žiline snežilo s dvomi krátkymi prestávkami 42 h, ale v Lučenci len 10 h. V Liesku na Orave trvale snežilo 52 h, pričom občasné sneženie pokračovalo ďalšie dva dni. (...) Extrémny priebeh mala v Bratislave, a to najmä v západnej časti mesta, pričom vo vyšších polohách Bratislavy sa 28. 3. udržal slabý celodenný mráz."

Jar ako celok môže skončiť ešte ako teplotne nadpriemerná

Od roku 1998 boli v Hurbanove všetky jari teplotne nadpriemerné (veľmi teplú jar sme mali v roku 2007). Jedna s najchladnejších jarí sa vyskytla v roku 1987 a to  zásluhou práve mimoriadne studeného marca, ktorý mal priemernú teplotu 0,2 °C a bol chladnejší než február.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Takto studený marec v tomto roku nehrozí. Kým prvá polovica marca bola teplotne nadpriemerná - na juhozápadnom Slovensku dosiahla hodnotu 5 až 6 °C (priemer je okolo 3 °C), druhá polovica bude zrejme podpriemerná (podľa modelu wxmaps asi 2 °C pod normálom). Teplotne tak  vykompenzuje teplý začiatok jari a marec skonči s priemernou teplotou okolo 5 °C s veľkou pravdepodobnosťou ako teplotne normálny (presne takú hodnotu má aj marcový normál). Počasie v druhej polovici marca však bude veterné so snežením aj v nižších polohách a tiež s nočnými mrazmi.

Studená jar sa vyskytuje najmä zásluhou studeného marca, resp. apríla. Posledná teplotne podpriemerná jar v Hurbanove roku 1997 mala zápornú odchýlku -0,5 °C práve  vďaka aprílu (šlo o jeden z najchladnejších aprílov od začiatku pozorovaní). Takýto scenár je však počas tohtoročnej jari málo pravdepodobný.

Marec v Pezinku                                                        foto: Jana Matejovičová

Na základe podkladov SHMÚ, NOAA - Earth System Research Laboratory, wetterzentrale, ecmwf a citovanej odbornej literatúry spracoval Pavel Matejovič.

 

Prezentované texty majú charakter osobných poznámok (sú príspevkom do diskusie), nie sú alternatívou ani konkurenciou k autorizovaným meteorologickým informáciám, ktoré vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav. Nie sú komerčne využívané, pri odkazoch a citáciách je uvedený zdroj informácie. Odborné a detailnejšie analýzy môžete nájsť na stránke www.shmu.sk a iných národných meteorologických inštitúcií. Odporúčame aj stránku http://www.dmc.fmph.uniba.sk/

 

 

 

 Témy:                                                                                                

 

  Meteorológia a klimatológia                                                      Publicistika

 

  Zima 2008/2009 skončila ako teplotne normálna                       Slovensko a svet patria záhradníkom

  Ako sa mení charakter zimy?                                                         Pripravujeme: Občan na poslednom mieste (aktuálna povolebná analýza)

V niektorých prehliadačoch sa rámčeky pri obrázkoch nemusia zobrazovať korektne.

 

      fotografia

 

      grafika

 

      kresba, maľba

     

      staré pohľadnice

 

      hudba

 

      texty

 

 

Stránka nun.sk bola založená v roku 2007. Svoj priestor ponúka tvorcom z oblasti vedy a umenia. Zároveň sa venuje aj príležitostnej publicistike. Je financovaná z vlastných prostriedkov. Všetky diela sú zverejnené so súhlasom autorov. Stránka je priebežne aktualizovaná a sú na nej postupne umiestňované nové materiály.

Na prezentované diela sa vzťahuje Autorský zákon.

 

Pri koncipovaní príspevkov sú rešpektované autorské práva, uvádzame použité odkazy a literatúru.

 

Spomienka na február na Kolibe                                  foto: Jana Matejovičová

 

Mapka rozloženia prízemného tlaku vzduchu dňa 29.3.1993 (podľa ecmwf). Tlaková níž sa z Balkánu presúvala smerom na  severovýchod. V karpatskej oblasti sa vytvorilo výrazné teplotné rozhranie, ktoré oddeľovalo teplejší vzduch, ktorý prúdil nad Ukrajinu, východný Balkán a východné Slovensko od chladnejšieho nad západnou časťou strednej Európy a Alpami.
29.marca v roku 1993 dosiahla na Kolbe snehová pokrývka výšku až 38 cm. Bolo to len o 5 cm menej než počas tohtoročného februára. Zima tak zďaleka ešte nemusela povedať posledné slovo.