www.nun.sk

Búrky prichádzajú na jar skôr!

autor: Jozef Pecho, 24. marca 2012

      

Relatívne skorý tohtoročný nástup silných konvektívnych búrok v niektorých oblastiach amerického stredozápadu možno nikoho z Vás neprekvapil. Vzhľadom na prírodné podmienky severoamerického kontinentu, z tohto pohľadu máme na mysli predovšetkým usporiadanie a orientáciu horstiev (Skalnaté hory na západe a Appalačské vrchy na východe), nie sú takého situácie skutočne ničím, čo by sa nedalo pri podobných poveternostných podmienkach, aké zažívajú Američania v týchto dňoch, očakávať. V posledných dvoch-troch desaťročiach sme však svedkami pomerne rýchleho rastu tak globálnej ako aj regionálnej teploty vzduchu, a to predovšetkým na kontinentoch severnej pologule (napríklad, v niektorých oblastiach južného Slovenska vzrástla priemerná ročná teplota vzduchu od roku 1961 o 1,2 °C, v teplom polroku, apríl-september, to bolo dokonca až o 1,6 °C). Keďže k rýchlemu rastu teploty dochádza aj v jarnom a zimnom období, na mieste je otázka, či tieto progresívne zmeny v teplotnom režime (prípadne aj zmeny cirkulačných podmienok, etc.) majú alebo budú mať zásadnejší vplyv na fyzikálne podmienky tvorby a výskytu konvektívnych javov, najmä búrok v týchto menej „exponovaných“ sezónach roka. Zrejme už aj Vám niekedy napadla otázka, či už aj v súčasnosti je možné potvrdiť, na základe pozorovaných dát, zásadnejší posun výskytu búrok do jarných mesiacov. Ešte minulý rok sme spolu s kolegami z SHMÚ pripravili predbežnú analýzu, ktorá zatiaľ prináša len čiastočné odpovede na túto otázku. Rámcovo však možno potvrdiť, že búrok (v zmysle nižšie uvedených charakteristík – najmä počet dní s búrkou) v jarných mesiacoch skutočne pribúda – zvlášť nápadné to je v apríli a máji.

Jednotlivé obrázky je možné si prezrieť na priloženom posteri:  http://www.nun.sk/Pecho_et_al_2011.pdf

 

Abstrakt

Búrky sú extrémnym prejavom atmosférickej konvekcie, pri ktorej dochádza k uvoľňovaniu latentného tepla v dôsledku kondenzácie vodnej pary. Ide o veľmi komplexný atmosférický jav sprevádzaný súborom extrémnych a nebezpečných prejavov, akými sú bleskové výboje, nárazy vetra, krupobitie, prívalové zrážky a v niektorých prípadoch aj tornáda. Najmä v súvislosti s rastom priemernej teploty vzduchu v prevažnej časti strednej Európy existuje predpoklad, že meniace sa klimatické podmienky môžu už v najbližších desaťročiach významne ovplyvniť charakter ako aj priestorový a časový výskyt búrok v našom regióne. Hlavným cieľom príspevku je analyzovať početnosti búrok a zmeny a premenlivosť ich časového výskytu v jednotlivých regiónoch Slovenska v rámci obdobia 1951-2010. Pre účely analýzy sme použili údaje o výskyte dní s búrkou na 16 profesionálnych meteorologických staniciach, ktoré sme navyše doplnili v rámci kratšieho časového obdobia (1981-2010) údajmi z približne 500 zrážkomerných staníc na Slovensku. V príspevku sme sa pokúsili interpretovať hlavné príčiny dlhodobých zmien výskytu búrkovej činnosti. Búrky sa môžu vyskytovať iba pri splnení určitých podmienok v atmosfére. V našich prírodných podmienkach bol ich výskyt tradične koncentrovaný do letných mesiacov, prípadne do obdobia teplého polroka (IV-IX). Vyššia teplota vzduchu, väčší obsah vodných pár v atmosfére, vyššie úhrny zrážok, sprevádza aj častejší výskyt búrok. V predkladanom príspevku by sme chceli potvrdiť očakávania, nie iba o častejšom výskyte búrok, ale aj o rozšírení obdobia ich výskytu, do v minulosti búrkovo netypických mesiacov roka. Využijeme kritérium výskytu aspoň jedného búrkového javu na celom území Slovenska. V meniacich sa podmienkach presnosti registrovania búrok, by mohlo byť toto kritérium, týmito podmienkami, relatívne menej ovplyvnené. Pre overené profesionálne meteorologické stanice, ktorých časové rady otestujeme testami homogenity, urobíme aj analýzu trendov v časových radoch výskytu búrok, pre jednotlivé mesiace, resp. ročné obdobia a rok.    

Úvod

Búrky, patriace nepochybne medzi najatraktívnejšie a najnebezpečnejšie prírodné javy, sa v poslednom období, podobne ako iné extrémne prejavy počasia, stávajú stredobodom pozornosti tak odbornej ako aj laickej verejnosti, a to najmä v súvislosti s očakávanými prejavmi klimatickej zmeny. Globálna zmena klímy, ktorej hlavným prejavom je zvyšujúca sa teplota vzduchu ako aj zmena ostatných klimatologických prvkov a charakteristík prízemnej vrstvy atmosféry, veľmi pravdepodobne ovplyvní v budúcnosti nielen dynamiku a intenzitu, ale aj priestorový výskyt búrok na Slovensku. Či k týmto významným zmenám dochádza už aj v súčasnosti, prípadne či súčasný výskyt búrok v stredoeurópskom priestore je v niečom výnimočný v porovnaní s historickými údajmi sa stalo predmetom analýzy v niektorých, už publikovaných prácach - Bielec-Bąkowska (2003), Bielec (2001), Brázdil (1998), Changnon (2001c), Nosova (1989), Pelz (1977). V podmienkach Slovenska sa klimatologickou analýzou dlhodobých zmien výskytu búrok zaoberal Pecho (2005), ktorý dlhodobé trendy interpretoval najmä z hľadiska zmien cirkulačných typov počasia (v rámci obdobia 1901, resp. 1951-2002). Významný nárast frekvencie výskytu búrok je už dnes všeobecne akceptovaný fakt preukázaný v mnohých regiónoch Európy. Búrky, ako potenciálne ničivé atmosférické javy sú relatívne často analyzované z pohľadu výskytu extrémne vysokých denných úhrnov zrážok alebo mimoriadnych nárazov vetra (Bielec-Bąkowska, 2003; Changnon 2001a,b; Dupuy, 1995; Kyseľ, 2010). Globálnu analýzu búrkovej činnosti a výskytu konkrétneho typu zrážok prináša napríklad aj Dai (2001a,b).  Zaujímavé výsledky prináša aj výskum zimných búrok, ktorých frekvencia významné narastá. Tá úzko koreluje predovšetkým so zmenami cirkulačných podmienok ako aj s polohou konkrétnej meteorologickej stanice (Knudsen, 1974; Gravier a Roussel, 1995). Zvláštnosťami podmienok výskytu búrok v zimnom období sa na Slovensku zaoberala Gerová (1994).  

Búrka je z meteorologického hľadiska chápaná ako súbor elektrických, optických i akustických javov vznikajúcich medzi oblakmi typu Cumulonimbus (skratka „Cb“ alebo inak „búrkový oblak“) navzájom alebo medzi týmito oblakmi a zemským povrchom, často sprevádzaný ďalšími meteorologickými javmi, ktoré niekedy bývajú ničivejšie ako samotná búrka (Ahrens, 2008). Letné obdobie, teda obdobie od začiatku júna do konca augusta, je pre výskyt búrok veľmi priaznivé hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, sú to predovšetkým vysoké denné teploty vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry, po druhé veľký obsah vodných pár obsiahnutých v ovzduší, ktorých kondenzáciou (skvapaľnením) vo vyšších častiach atmosféry vznikajú intenzívne, niekedy až prívalové zrážky (lejaky). Ďalšou nevyhnutnou podmienkou vzniku letnej búrky je vhodná poveternostná situácia spojená napríklad s prechodom studeného frontu (Bednář, 2003). Počas leta sa vyskytujú najčastejšie dva typy búrok, a to frontálne búrky a búrky z tepla (búrky uprostred vzduchovej hmoty). Frontálne búrky pozorujeme najmä na studených frontoch, na čele ktorých je podporovaný prudký výstup teplého a vlhkého vzduchu do výšky. Tak sa vytvára mohutná kopovitá oblačnosť typu Cumulonimbus (búrkový oblak). Príchod studeného frontu s búrkovou činnosťou vždy spôsobuje náhlu zmenu počasia a pri zemi silný, nárazový vietor, intenzívne zrážky alebo krúpy a samozrejme bleskové výboje. Vývoj búrok na studených frontoch nemusí byť vždy až tak úzko spätý s denným chodom teploty vzduchu, teda často sa vyskytujú aj v nočných a ranných hodinách, na rozdiel od búrok z tepla.

Približne v posledných dvoch desaťročiach (1991-2010) sú búrky u nás, nápadne často spájané s výskytom nebezpečných poveternostných javov (silný nárazový vietor, intenzívny dážď, krupobitie, veľké množstvo elektrických výbojov). Leto sa stalo ročným obdobím, kedy určitá časť búrok má takmer pravidelne v sebe potenciál prírodnej katastrofy. Príčiny treba hľadať vo vyššej teplote vzduchu, ktorá pri určitých typoch poveternostných situácií, vytvára predpoklady pre rast obsahu vodných pár v atmosfére a v tejto súvislosti potom procesy prebiehajúce v atmosfére disponujú väčším energetickým potenciálom. Ale na výsledku negatívnych účinkov búrky sa podieľa aj stav, resp. zraniteľnosť, zasiahnutého prostredia a toto môže ničivé účinky búrky ešte znásobiť.

Metodika a použité údaje

Pre účely analýzy boli použité jednak údaje o počte dní s búrkou (blízkou aj vzdialenou) z 16 profesionálnych staníc s kvalitnými a predovšetkým dostatočne dlhými časovými radmi začínajúce rokom 1951 (výnimku tvorí MS Chopok, kde sa meteorologické pozorovania začali až v roku 1955). Súbor sme obohatili o ďalších približne 500 zrážkomerných staníc, z ktorých boli k dispozícii údaje o výskyte búrok za obdobie rokov 1981-2010. Rozmiestnenie použitých staníc je vidieť na Obr. 2a-b. Vzhľadom na to, že búrky sú javy s výrazne lokálnym výskytom (nehovoriac už o niektorých sprievodných fenoménoch, ako napr. krupobitie), kvalita „napozorovaných“ údajov je veľmi závislá od prístupu konkrétneho pozorovateľa a jeho schopnosti dodržiavať dohodnutú metodiku pozorovania. Z tohto dôvodu treba pripustiť, že kvalita údajov dokonca aj na niektorých osvedčených profesionálnych staniciach je v posledných rokoch veľmi diskutabilná, a to najmä kvôli rušeniu nočných služieb v meteorologickej prevádzke SHMÚ (výrazne sa tým znižuje počet pozorovaných búrkových javov v nočných hodinách). Napriek tomu, že búrka sa prejavuje predovšetkým v noci silnými svetelnými efektmi a podobne ohlušujúcim hrmotom, sú v pozorovaní a zaznamenávaní búrok isté problémy. Rôzna úroveň meteorologických staníc, od profesionálnych, cez stanice s dobrovoľným pozorovateľom a končiac zrážkomernými stanicami, sa prejavuje neporovnateľnou presnosťou zachytávania búrok a javov s nimi spojenými. Okrem toho aj zmena pracovného režimu profesionálnych staníc mimo letísk, podobne ako výmena pozorovateľa, môže spôsobiť nehomogenitu v časovom rade výskytu búrok. Nie je preto jednoduché urobiť akúkoľvek priestorovú analýzu výskytu búrok.     

 Meteorologické stanice, či už profesionálne synoptické alebo zrážkomerné, sú situované v rôznych prírodných podmienkach, od najnižších polôh na krajom juhu a juhovýchode až po hrebeňové polohy Vysokých a Nízkych Tatier (MS Lomnický štít, 2635 m n.n.; MS Chopok, 2005 m n.m.).

 Predmetom analýzy bola najmä charakteristika počtu dní s búrkou (či už blízkou – do 3 km od MS, alebo vzdialenou – viac ako 3 km od MS). Na okraj treba zdôrazniť, že v študovanom období (1951-2010) nedošlo k zmene metodiky pozorovania búrkových javov. Okrem štatistických trendov početností dní s búrkou v jednotlivých mesiacoch, sezónach a roku na vybraných profesionálnych MS sme sa v analýze zamerali aj na zhodnotenie „sumárneho“ kumulatívneho počtu búrkových dní na všetkých zrážkomerných MS od roku 1981 (tzv. „búrko-stanice“). Ako sme už uviedli v abstrakte príspevku, predmetom analýzy sa stala aj nie príliš štandardná a používaná charakteristika – výskyt aspoň jedného búrkového dňa v rámci študovaného územia, použitím ktorej by sme radi poukázali na významnejší časový posun výskytu búrkových javov v akomkoľvek regióne Slovenska (pri niektorých poveternostných situáciách, a to najmä v chladnej časti roka (X-III), je akýkoľvek výskyt búrky považovaný za neobvyklý aj v našich najteplejších oblastiach).  

 Výsledky a záver

 Búrky predstavujúce špecifický nebezpečný poveternostný jav vykazujú pomerne výraznú priestorovú premenlivosť a súčasne ich monitorovanie v sieti meteorologických staníc SHMÚ má rôznu úroveň v závislosti od programu meteorologickej stanice a u dobrovoľných pozorovateľov od ich možností, ktoré sú určované predovšetkým ich kontinuálnou alebo prerušovanou prítomnosťou v mieste pozorovania a merania. Preto pri  hodnotení výsledkov treba zvažovať dva základné prístupy. Na jednej strane sú to trendy v časových radoch výskytu charakteristík búrok, pre ktoré platí, že na jednotlivých staniciach sa môžu dokonca aj v nie veľkých vzdialenostiach rozchádzať vo svojich tendenciách. Na druhej strane sa môže uplatňovať regionálny prístup, v ktorom sa môžu čiastočne eliminovať zvláštnosti a nedostatky pozorovania búrok. Práve z regionálneho prístupu vyplýva, že v mesiacoch máj až august len výnimočne vyskytujú dni kedy sa aspoň niekde na Slovensku nezaregistruje výskyt blízkej, resp. vzdialenej búrky alebo blýskavice. Veľmi zaujímavý je poznatok, že v období od novembra do marca je výskyt búrok viazaný na teplotné podmienky a v prípade nadnormálnej teploty vzduchu sa vyskytuje na Slovensku pomerne veľa búrok aj v tomto pre ne  u nás netradičnom čase. V mesiacoch od apríla do septembra je vyšší výskyt búrok viazaný predovšetkým na obdobia s nadnormálnymi zrážkami. Iba október je akýsi prechodný mesiac, kde tieto kritériá jednoznačne neplatia.

 Za významný prínos sa môže považovať využitie databázy zrážok od roku 1981, pričom v tomto príspevku boli prvýkrát spracované záznamy o búrkach v ucelenom 30 ročnom období, z takého rozsiahleho súboru meteorologických staníc, aké neobsahuje doteraz žiadna práca analyzujúca búrky na Slovensku. Tento súbor údajov o búrkach sa, v prípade zachovania súčasného stavu siete meteorologických staníc SHMÚ, bude v budúcnosti rozširovať a vytvoria sa ešte lepšie predpoklady pre hodnotenie tohto nebezpečného poveternostného javu, ktorý má v posledných desaťročiach stále nepriaznivejšie ekonomické dôsledky, súvisiace s nákladmi na úhradu poistných udalosti súvisiacich s výskytom búrok.

 Z hľadiska hodnotenia ročného režimu výskytu búrok sa dve tretiny celkového počtu vyskytuje v letnom období (viac ako 65 %), zatiaľ čo na jar pripadne približne jedna štvrtina (25 %), na jeseň 7 % a v zime sa vyskytne celkovo len necelých 0,5 % všetkých búrok (Pecho, 2005). Graf na Obr. 3 prináša prehľad relatívnej početnosti búrok pre jednotlivé mesiace v roku (spracované obdobie 1981-2010). Ako vidieť relatívne najviac búrok sa vyskytuje v mesiaci jún (24,3 %). Nasleduje júl s takmer 22 % a máj s 20,6 %. Takmer žiadne búrky sa nevyskytujú v decembri (0,1 %) a v januári (0,2 %).

 Dlhodobé zmeny počtu dní s búrkou (na aspoň jednej MS v danom dni) v jednotlivých dekádach, počnúc desaťročím 1951-1960 sú uvedené v Tabuľke 1. K pozoruhodnému a štatisticky významnému nárastu došlo najmä v jarných a letných mesiacoch, a to predovšetkým v apríli a júli. Vzhľadom na značnú časovú variabilitu výskytu búrok v niektorých jesenných a najmä zimných mesiacoch sú trendy v tomto období lem málo významné (napr. december, január, prípadne október). Vzhľadom na pomerne výrazný nárast podielu aprílových a júlových búrok, nie je žiadnym prekvapením pomerne významný pokles počtu búrkových dní v júni (v období 1981-2010), do ktorého sa spolu s júlom koncentruje dlhodobo najvyšší podiel búrok. Dlhodobé priemery a vybrané štatistické ukazovatele tej istej charakteristiky búrok prinášajú pre vybrané periódy (napr. 1951-2010, alebo 1951-1980 a 1981-2010) a sezóny (I-XII, IV-IX, X-III, prípadne I-VIII) grafy na Obr. 4-6. V porovnaní s výsledkami z Tabuľky 1 majú zmeny dlhodobého počtu búrkových dní z Obr. 5-6 mierne konzistnejší charakter a prinášajú komplexnejšiu informáciu o štatistickej povahe oboch porovnávaných období (1951-1980 a 1981-2010), či už pre jednotlivé mesiace alebo sezóny. Popri významne rastúcich tendenciách v jarných mesiacoch (júl a jún v tomto porovnaní zaznamenali len minimálne zmeny) si možno napríklad všimnúť aj zreteľný nárast rozptylu, resp. interkvartilového rozpätia (rozdiel medzi horným a dolným kvartilom) v prípade apríla, čo signalizuje zvýšenie početnosti tých prípadov (v porovnaní s predošlým obdobím), kedy sa v apríli vyskytuje významne vyšší počet búrkových dní než v rokoch s priemerným alebo nízkym počtom búrok. K zásadnejším zmenám toho istého charakteru došlo aj v ďalších dvoch jarných mesiacoch, marci a máji (Obr. 5).

 Za povšimnutie stoja aj dlhodobé zmeny ročného a sezónneho počtu dní s búrkou medzi obdobiami 1951-1980 a 1980-2020 prezentované na Obr. 6. S výnimkou chladného polroku (X-III) všetky vybrané sezóny a rok zaznamenali významný nárast absolútneho počtu dní s búrkou, ktorý je však na druhej strane „kompenzovaný“ výrazným a významným poklesom rozptylu hodnôt. Ide o dôsledok poklesu medziročnej premenlivosti počtu búrkových dní a charakteristickým posunom k vyšším hodnotám. Uvedené zmeny je možné identifikovať aj na Obr. 9, na ktorom sú zachytené časové rady a trendová analýza ročného a sezónneho počtu dní s búrkou v rámci obdobia 1951-2011. Na Obr. 9a prinášame trendovú analýzu časových radov mesačného počtu búrkových dní na území Slovenska v rámci rovnakého obdobia. Zvýraznené (s preložením lineárneho trendu) sú vybrané tri mesiace (február, apríl a júl). Mesiac s najvýraznejším pozorovaným trendom je apríl, v rámci ktorého sa počet dní s búrkou podľa lineárneho trendu zvýšil v období 1951-2011 zvýšil o 3 dní (obdobne aj v júli), čo predstavuje nárast o takmer 30 %.

 Veľmi zaujímavý obraz zmien prináša analýza celkového počtu dní s búrkou na všetkých zrážkomerných staniciach zobraných do úvahy v rámci obdobia 1981-2010 (Obr. 9c). Ročný počet tzv. „búrko-staníc“ vzrástol v uvažovanom období z hodnoty necelých 8 000 v roku 1981 na vyše 11 000 v roku 2010. Aj keď ide o nárast veľmi výrazný a je veľmi pravdepodobne podmienený najmä skutočným nárastom početností dní s búrkou, treba na druhej strane pripustiť, že výsledný trend je do určitej miery ovplyvnený významne nižším počtom „búrko-staníc“ na začiatku 80. rokov, ktorý bol pravdepodobne zapríčinený prevádzkovými zmenami v rámci SHMÚ.

 Na Obr. 10-13 sú uvedené výsledky trendovej analýzy počtu dní s búrkou pre vybrané mesiace, rok a sezóny na piatich klimatologických staniciach (Bratislava-Koliba, Hurbanovo, Oravská Lesná, Lomnický štít a Košice-letisko). Ide len o príklady dlhodobého vývoja a premenlivosti počtu dní s búrkou, nemožno teda jednoznačne len na základe týchto bodových informácií robiť akékoľvek závery o tom, či vo všeobecnosti búrkových dní pribúda alebo naopak ubúda. Ako vidieť z uvedených grafov, až na výnimku MS Oravská Lesná, všetky ostatné stanice, vrátane Hurbanova, zaznamenali pomerne výrazný pokles celkového (ročného) počtu dni s búrkou. Okrem niektorých jarných mesiacov sa to týka aj mesačných hodnôt. Vzhľadom na značnú medziročnú premenlivosť sú dosiahnuté trendy v prípade staníc Bratislava-Koliba a Lomnický štít štatistický nevýznamné (aj na úrovní väčšiny mesiacov). Výsledky sú v celku konzistentné s prácou Pecho (2005), ktorá dospela k podobným záverom týkajúcich sa regionálnych zmien početnosti dní s búrkou v rámci obdobia 1951-2002 – výraznejší pokles v južnejších, nížinných a kotlinových polohách, naopak celkový nárast v horských oblastiach severného a východného Slovenska.

                                              

 

Na úplný záver

V najbližšom období analýzu doplníme o štúdiu extrémnych jednodňových zrážok, ktorých príčinou sú práve konvektívne javy v atmosfére.

 

Na analýze spolupracovali

Mgr. Jozef Pecho, Ústav fyziky atmosféry AV ČR, Praha

RNDr. Pavel Faško, CSc, Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave (SHMÚ-BA)

Mgr. Júlia Košťálová, SHMÚ-BA

Mgr. Peter Kajaba, SHMÚ-BA

 

Literatúra

Ahrens, C. AD. 2008. Meteorology today. 9. vydanie. St. Paul. West Publishing Company, New York, 2008, 624 p.

Bednář, J. 2003. Meteorologie: úvod do studia dejů v zemské atmosféře. Prvé vydanie, Portál, Praha, 2003, 224 p.

Bielec, Z. 2001. Long-term variability of thunderstorms and thunderstorm precipitation occurrence in Cracow, Polan, in the period 1896-1995. Atmospheric research, 56 (2001), 161-170.

Brázdil, R., 1998. Časová a prostorová analýza bouřek, krupobití a extrémních srážek v jižní části Moravy v období 1946– 1995. Meteorol. Zpr. 51, 45–52.

Dai, A. 2001a. Global precipitation and thunderstorm frequencies. Part I: Seasonal and interannual variations. Journal of Climate. Vol. 14, No. 6, 2001, pp. 1092-1111.

Dai, A. 2001b. Global precipitation and thunderstorm frequencies. Part II: Diurnal variations. In: Journal of Climate. Vol. 14, No. 5, 2001, pp. 1012-1028.

Dupuy, J., 1995. Precipitations orageusses dans l’agglomeration Lilloise. Cahiers de Geographie Physique, vol. 10. Universite des Sciences et Technologies de Lille, pp. 17– 32.

Gravier, J., Roussel, I. 1995. Les orages hivernaux a Nancy et a Tours 1964– 1993. Cahiers de Geographie Physique, vol. 10. Universite des Sciences et Technologies de Lille, pp. 5 –16.

Changnon, S.A. 2001a. Damaging thunderstorm activity in the United States. Bull. Am. Meteorol. Soc. 82, 597–608.

Changnon, S.A. 2001b. Thunderstorm rainfall in the conterminous United States. Bull. Am. Meteorol. Soc. 82, 1925–1940.

Changnon, S.A. 2001c. Long-term fluctuations in thunderstorm activity in the United States. Clim. Change 50, 489–503.

Gerová, E. 1994. Búrky na Slovensku so zreteľom na zvláštnosti podmienok ich výskytu v zimnom období. Diplomová práca. FMFI UK, Bratislava.

Knudsen, J. 1974. Winter thunderstorm in southern Norway. Meteorol. Ann. 6 (9), 170– 271.

Nosova, A.M. 1989. Mnogoletnije izmenenija intensivnosti grovoj dejatelnosti. Meteorol. Gidrol. 3, 106– 109.

Oravec, D. 2000. Búrkové pomery na Horehroní. Diplomová práca. PRIF UK, Bratislave, 2000, p. 17-48.

Pecho, J. 2005. Možný vplyv klimatickej zmeny na výskyt búrok na Slovensku. Diplomová práca. PRIF UK, Bratislava, 87 p.

Pelz, J. 1977. Die Gewitter im Berliner Raum. Meteorol. Abh., Ser. A Monogr. 1 (3) (Berlin).