Ste matka? Máte padáka!

 

Zažili to už mnohé ženy. Na prijímacom pohovore do zamestnania sa ich vypytovali, či majú deti. Mužov sa na to nepýtajú. Alebo ich zamestnávateľ po materskej dovolenke prepustil pod zámienkou, že práve ruší jedno miesto. Reč je o diskriminácii. Zatiaľ sa o nej nehovorí veľmi nahlas, ale deje sa.

 Zákonník práce zakazuje diskrimináciu na základe veku, pohlavia, rasy. No predsa sa mnohé matky s diskrimináciou v zamestnaní stretávajú. Niekde im povedia otvorene, že ich už viac nechcú, lebo majú malé deti a sú „potenciálne menej výkonné“. Inde to zaobalia do zdôvodnení, že, žiaľ, ale práve teraz musia jedno miesto zrušiť. Prečo však dostáva výpoveď akurát matka s malým dieťaťom, ktorá práve nastúpila do práce po materskej dovolenke, už zdôvodniť nevedia. A načo by niečo zdôvodňovali? Je to predsa také logické, nie?

Hlásia sa o ľudské práva

Na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa so žiadosťou o pomoc obrátila žena, ktorá poskytovala lektorské služby ako živnostníčka. K 30. máju minulého roka jej organizácia, pre ktorú pracovala, ukončila zmluvu výpoveďou. V tom čase mala nastúpiť na materskú dovolenku a neprotestovala. Za diskrimináciu však považovala to, že jej odrazu nadriadená odobrala počet kurzov, ktoré mala ešte do odchodu na materskú odučiť. Svoj postup vedúca odôvodnila tým, že spoločnosť stratila klientov. Kurzy sa rozhodla odobrať práve jej, odchádzajúcej na materskú. „Ty máš smolu, že si tehotná...“ prišlo napokon vysvetlenie.Znížením počtu kurzov zo siedmich na dva ešte pred uplynutím výpovednej doby spôsobili lektorke škodu vo výške viac ako 1 200  eur.

Ďalší príbeh. Mladá matka nastúpila na materskú dovolenku, ktorá pri dvoch deťoch trvala šesť rokov. Prevzala novú pracovnú náplň a zamestnávateľ jej nariadil, aby pred samotným nástupom do práce čerpala ešte riadnu dovolenku v trvaní jedného mesiaca. Počas tohto mesiaca štatutár vykonal organizačnú zmenu a jej pracovné miesto zrušili. Je to ako zo zlého filmu? A predsa sa to stalo, a tento prípad nie je výnimkou. Žene zároveň oznámili, že jej nemôžu ponúknuť žiadnu inú prácu. Keď nadriadenému  položila otázku, prečo chcú prepustiť práve ju, keď má potrebné vzdelanie aj prax, a je navyše živiteľkou dvoch maloletých detí, pričom v inštitúcii pracuje množstvo dôchodcov, ale aj mladých bezdetných zamestnancov, ktorí nemajú žiadne vyživovacie povinnosti – jeho odpoveď znela, že nie sú sociálny ústav. Navyše, hoci pracovné miesto bolo vraj zrušené, po skončení jej pracovného pomeru prijali zakrátko dôchodkyňu – na dohodu.

Tretí prípad diskriminácie sa tiež týka tehotnej. Junior manažérka si zobrala dva dni náhradného voľna, lebo sa pre tehotenstvo necítila dobre. Oznámila to spôsobom obvyklým na pracovisku, teda najprv, približne o siedmej ráno, zavolala kolegyni a o dve hodiny neskôr kontaktovala aj riaditeľa. Nasledovalo však pozvanie na koberec a riaditeľ jej oznámil, že namiesto pokuty symbolických 50 eur, má ako penále uhradiť sumu 550 eur.

Mamy sú príťaž
„Ženy sa na nás obracajú s takýmito podnetmi,“ hovorí vedúca odboru právnej pomoci a služieb
Slovenského národného strediska pre ľudské práva JUDr. Daniela Gemerská. „Akonáhle oznámia zamestnávateľovi, že sú tehotné, ten hľadá – a aj nachádza – v organizačných zmenách dôvod, ako zamestnankyňu obmedziť v pracovnom úväzku, resp. sa s ňou rozlúčiť. Rovnako sú na tom aj mnohé mladé mamičky, ktoré sa vrátia z materskej dovolenky. Je dosť takých vedúcich, mužov, ktorí mladú pracujúcu matku vnímajú ako príťaž, obávajú sa častých chorôb detí a z toho vyplývajúcich absencií matky v práci. Hoci naše pracovnoprávne predpisy dovoľujú aj iné formy práce, napríklad teleworking či skrátený pracovný úväzok, sú síce často deklarované v interných predpisoch, ale realita je iná. Programy pre túto kategóriu zamestnankýň majú a dodržiavajú zamestnávatelia pôsobiaci na Slovensku ako organizačná zložka, ale sídliaci v iných európskych krajinách. Napríklad Dell, IBM.“ Stredisko tiež riešilo podnety mamičiek, ktoré sa sťažovali, že do obchodu nemôžu vojsť s kočíkom, pretože je na ňom nápis: „Vstup s kočíkom zakázaný!“ Záver Slovenskej obchodnej inšpekcie znel, že išlo o diskrimináciu zákazníka.

Diskriminované od začiatku do konca

„Ženy sú na trhu práce diskriminované od chvíle, keď naň vstúpia, až kým z neho nevystúpia, či už dobrovoľne, alebo nútene,“ hovorí právnička Janka Debrecéniová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. „Keď vstupuje na trh práce mladá žena, často ju neprijmú do pracovného pomeru s podozrením, že by mohla otehotnieť a vypadnúť. To isté sa vzťahuje na tehotné ženy a na matky. Je to celé obrovský problém, aj napriek tomu, že naša legislatíva poskytuje silnú ochranu pred diskrimináciou tehotných žien a matiek a vlastne žien ako takých. Realita je úplne iná. Diskriminácia sa neskôr ukotvuje do štruktúr aj tým, že ženy, ktoré sú matkami, trávia veľa času na rodičovskej dovolenke a starostlivosťou o deti mimo rodičovskej dovolenky. To má za následok, že vypadávajú z pracovného procesu a nie sú adekvátne mechanizmy na ich reintegráciu.

Ďalší problém je, že neexistuje otcovská dovolenka ako samostatný nárok mužov otcov, ktorá by bola krytá sociálnym zabezpečením a ktorá by od narodenia detí otcom umožňovala rovnocenne participovať na starostlivosti o ne a vytvárať si s nimi blízke vzťahy tak, ako to robia ženy. To má za následok, že sú primárnymi vykonávateľkami starostlivosti o deti, a teda aj osobami, ktoré sú na trhu práce primárne diskriminované. Ak by to v spoločnosti bolo zariadené tak, že by bola možná reálna deľba práce aj v súkromnej sfére medzi rodičmi detí, keby sa rovnako od mužov ako od žien očakávalo, že by mohli tráviť čas na rodičovskej dovolenke, bolo by to úplne prirodzené, a tak by zrazu ani nebolo koho diskriminovať, lebo by sme dopredu nevedeli, či osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie, sa v nejakom štádiu uvoľní z práce pre plnenie si rodičovských zodpovedností.“

Na materskej vegetujeme?
Ženy sa podľa Debrecéniovej môžu hlásiť o svoje práva len do tej miery, do akej im to umožňuje systém. „A teraz nemám na mysli len právny systém, ale všetky spoločenské štruktúry, či už v mikrosvetoch, ako sú pracoviská, alebo aj v spoločnosti ako takej.  Keď hovoríme o tom, že ženy majú právo na to, aby zostali v pracovnom pomere v ochrannej dobe, kým sú na rodičovskej dovolenke – tak už vtedy sa zamestnávatelia tvária, že niekomu „držia“ miesto. Hoci nerobia nič iné, iba si plnia svoju zákonnú povinnosť. Vezmime si už len slovník, ktorý používame. Keď napríklad hovoríme o materskej alebo rodičovskej dovolenke, vytvárame mýty o tom, že je to niečo, kde sa vegetuje, kde sa nevykonáva žiadna práca.“

Niektorí zamestnávatelia sa naozaj tvária, akoby ženám počas materskej dovolenky robili milosť tým, že ich neprepustia. Ale sú aj takí, ktorí sa ani netvária a dajú im výpoveď pod zámienkou. „Žiaľbohu, naozaj je veľmi časté, že obchádzaním zákonov, konaním, ktoré je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj s antidiskriminačnou a inou legislatívou, naozaj zneužívajú zákon na to, aby porušovali práva najmä žien,“ vraví Debrecéniová. „Je to krátkozraké. Pretože dieťa nikdy nebude mladšie, už bude stále len staršie a matka nestráca svoje schopnosti a to, čo má v hlave, len preto, že na nejaký čas z pracovného procesu vypadne.“

Môžete sa súdiť
Ak vás po materskej dovolenke prepustili, môžete sa brániť. Ochrana proti takémuto protiprávnemu konaniu je možná v akomkoľvek štádiu, ktoré súvisí s pracovným alebo potenciálnym pracovným pomerom, či už vo fáze prijímania do zamestnania – keď dokonca Zákonník práce ustanovuje, že je zakázané klásť akékoľvek otázky, ktoré sa týkajú rodinných pomerov alebo manželského pomeru, tehotenstva alebo materstva. Takisto po skončení pracovného pomeru existuje možnosť kedykoľvek sa dovolať práv súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Ak by sa žena dotknutá takouto diskrimináciou dovolávala neplatnosti výpovede, existuje dvojmesačná lehota na podanie žaloby, ktorá sa počíta odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Pri uplatňovaní si práv súvisiacich s rovnakým zaobchádzaním a s antidiskriminačným zákonom súdnou cestou sa uplatňuje takzvané prenesené alebo zdieľané dôkazné bremeno. To znamená, že ak zo skutočností, ktoré by predložila osoba dotknutá diskrimináciou na súde, by bolo možné dôvodne usudzovať, respektíve predpokladať, alebo by sa javilo ako pravdepodobné, že došlo k diskriminácii, potom je na žalovanej strane, čiže na zamestnávateľovi, aby preukázal opak. Stáva sa, že sa žena vráti z rodičovského voľna a zamestnávateľ vykonštruuje nadbytočnosť a z tohto dôvodu jej dá výpoveď. Ak sa to udeje deň, týždeň alebo mesiac po tom, čo sa žena vrátila do zamestnania, je namieste dôvodné podozrenie, že to súviselo práve s jej návratom z rodičovskej dovolenky, a teda s jej materstvom či tehotenstvom, čiže to zakladá diskrimináciu na základe pohlavia.

Prečo sa ženy nebránia?
Výskumy ukazujú, že zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú ženy s malými deťmi, sú s nimi spokojní. Je mýtus myslieť si, že žena, ktorá má malé dieťa, nemôže byť prínosom. Na trhu práce nie je dostatok adekvátnych pracovných miest a ženy vedia, že ak by sa postavili jednému zamestnávateľovi, získali by nálepku nepohodlnej osoby.

Hľadali sme ženu, ktorá by nám bola ochotná o svojej diskriminácii porozprávať. So svojím príbehom sa nám zdôverila jedna novinárka, ale prosila nás, aby sme ju nemenovali. Mala obavy, lebo čoskoro možno príde o prácu. „Mám dve deti. Jeden syn má už desať rokov a druhý má rok a pol, teraz som na materskej. Pri prvom dieťati sa mi ako novinárke v nemenovanom mienkotvornom denníku stalo to, že zmenil vydavateľa. Pôvodná organizácia bola zrušená a všetky ženy, ktoré boli na materskej dovolenke, bez odstupného skončili. Po materskej som bola nútená hľadať si nové zamestnanie. A teraz, ako pracovníčke tlačového oddelenia istej zdravotnej poisťovne, sa mi stalo niečo podobné. Zlúčili sa dve zdravotné poisťovne a k 31. máju tohto roku zrušili všetkým, čo sme na materskej dovolenke, pracovné miesto. Vyhodiť nás podľa zákona nemôžu, ale naše pracovné miesta sú zrušené. Na výpoveď dohodou mi ponúkli veľmi nevýhodné podmienky. Zatiaľ čakám, čo bude.“ Tento príbeh je veľmi typický a hovorí za všetko. Právo na anonymitu s pochopením rešpektujeme. S nálepkou „troublemakera“ sa totiž ťažko hľadá nové miesto. Najmä ak ste matka.

Autor: IRIS KOPCSAYOVÁ

Text bol publikovaný v časopise Slovenka 16.6.2010

 

 

 

                                                  SMER a SDKÚ rozdeľuje päť hodín

 

   Súčasťou politickej agendy SDKÚ sú aj navrhované zmeny Zákonníka práce. Jeho novelizácia sa týka aj paragrafu  49, ktorý hovorí o zamestnávaní ľudí na čiastočný pracovný úväzok. Iveta Radičová v ankete pre Hospodárske noviny priamo vyhlásila: „To, čo zostáva pre nás otvorené a kde určite pôjdeme s pozmeňujúcimi návrhmi, je obmedzenie zmlúv na čiastočný pracovný úväzok.“ Argument, ktorý vraj hovorí v prospech novelizácie Zákonník práce, je „spružnenie pracovného trhu“. Čo sa však skrýva za týmto politickým eufemizmom?

   Podľa doterajšieho znenia paragrafu 49, čl 6, možno prepustiť bez udania dôvodu pracovníka, ktorého pracovný pomer je menší ako 15 hodín týždenne. No už aj takéto znenie Zákonníka práce je diskriminačné a protiústavné, čo potvrdzuje aj generálny prokurátor D. Trnka, ktorý sa v tejto záležitosti údajne obrátil na Ústavný súd. Túto informáciu priniesla 1. marca 2009 vo svojom hlavnom spravodajstve TV Markíza.  Podľa Trnku táto časť Zákonníka práce odporuje európskej legislatíve. Právnik Peter Chrašč pre televíziu Markíza povedal: "Európska smernica jednoznačne hovorí, že ani zamestnanec na čiastočný pracovný úväzok nesmie byť znevýhodnený oproti inému zamestnancovi."

   Novelizácia zákonníka práce je teda naozaj potrebná. SDKÚ chce však postupovať presne opačným smerom. Nechce odstrániť tento diskriminačný prvok, ba práve naopak. Tým, že sa chce vrátiť k starej verzii Zákonníka práce, ktorý platil pred jeho novelizáciou v roku 2007, ešte viac znevýhodňuje pracovníkov s čiastočným pracovným úväzkom. Podľa starej verzie bolo totiž možné prepustiť bez udania dôvodu  zamestnanca, ktorý mal  pracovný pomer menší ako 20 hodín týždenne.

   Čo to môže v praxi znamenať? Novelizácia Zákonníka práce, ktorú navrhuje SDKÚ, sa môže napríklad dotknúť mladých matiek po materskej dovolenke, ktoré  týmto spôsobom prispievajú  na skromný rodinný rozpočet. Rovnako sa môže dotknúť aj zamestnancov, ktorých základný príjem nedosahuje takú úroveň, aby mohol pokryť finančné náklady domácnosti (splácanie hypotéky a pod.). Všetci títo ľudia sa zrazu stanú druhoradými zamestnancami, ktorí sú vydaní na milosť a nemilosť svojho zamestnávateľa.  O prepustení zamestnanca pritom nemusia rozhodovať iba ekonomické (úsporné) dôvody. V jednej zo scén francúzskej komédie Hračka, kde stvárnil hlavnú úlohu Pierre Richard, je istý novinár prepustený zo zamestnania len preto, že má podľa majiteľa novín „vlhké ruky“. A práve sem smeruje aj navrhovaná novelizácia Zákonníka práce z dielne SDKÚ.

   V rámci protikrízových opatrení sa môže niekomu javiť táto iniciatíva ako rozumný krok. Je to však mocensky zneužiteľný a amorálny nástroj, ktorý uplatňoval normalizačný režim voči svojim politickým odporcom. Ľudská a občianska diskvalifikácia ľudí pred rokom 1989 sa robila práve cez ich profesijné vyradenie, ľudia boli vyhadzovaní z práce kvôli politickým dôvodom, deti politicky postihnutých nemohli študovať a pod. Týmto spôsobom môže byť zneužívaný práve tento paragraf a ako poznáme slovenské pomery, môže byť zneužívaný nadštandardne (nástroj vydierania a vybavovania si osobných účtov, prepúšťanie nepohodlných ľudí, ktorí neboja nahlas vysloviť svoj osobný názor a pod.). Svojho odporcu sa jednoducho zbavím tým, že ho prepustím bez udania dôvodu, veď je to v súlade so zákonom.  Je smutné, že k takýmto krokom sa dnes znižuje strana, ktorá chce byť alternatívou voči „boľševickému“ Ficovi,  či jeho koaličnému  zlodejovi J.S.

    Zákony podľa SDKÚ a SMERu majú byť šité na mieru tým, ktorí si nakradli a chcú mať ešte viac. Dieru po lúpeživých nájazdov nástenkárov majú zaplátať prepustení polúväzkári. SDKÚ a SMER tak rozdeľuje päť hodín – to je totiž rozdiel, ktorý môže rozhodnúť o existencii zamestnanca. U oboch strán sa však tá päťka týka celkom inej komodity... 

  

P.S.

V marci 2009 sme sa v súvislosti s kandidatúrou Ivety Radičovej na prezidentský post obrátili na SDKÚ s otázkou, či ich navrhovaná novela Zákonníka práce nie je v rozpore s ústavou a európskou legislatívou. Miesto odpovede nám SDKÚ začala posielať spamy. Aspoň vieme, čo si táto strana myslí o svojich bývalých a potenciálnych voličoch. Dôkazy máme v domácom archíve. Rovnako máme dôkazy o zneužívaní spomenutého paragrafu Zákonníka práce.

 

Pavel Matejovič   

6.4.2010