Klimatologické zhodnotenie zimy 2013/2014

Zima 2013/2014 (december-február) skončila na Slovensku ako teplotne mimoriadne nadnormálna s kladnou teplotnou odchýlkou od  +3,0 do +4,5 °C od normálu 1961-1990 (tab. 1). Na jednotlivých staniciach skončila ako 1. až 3. najteplejšia (za zimami 2006/2007 a 1997/1998). Podľa správy SHMÚ mali relatívne najteplejšiu zimu vysoké horské polohy. Na staniciach s najdlhším radom pozorovaní to bolo: Hurbanovo (1871), (obr.1) 3. poradie; Liptovský Hrádok (1881) 1. poradie; Košice (1881) 2. poradie. Relatívne najteplejším  mesiacom zimy bol január, najchladnejším december. Zrážkovo bola zima prevažne normálna v intervale 80 až 120 % normálu (1961-1990), na krajnom juhozápade prevažne podnormálna (len okolo 50 % normálu) (tab.2).

Mimoriadne teplý bol aj chladný polrok (október-marec) 2013/2014, pričom v Hurbanove skončil ako druhý najteplejší. Rok 2013 bol na Slovensku +1,2 až +1,6 °C nad dlhodobým priemerom a od roku 1881 bol asi 6. až 12. najteplejší.

 

                                          

          Tab.1  Odchýlka teploty vzduchu (°C) zimných mesiacov a zimy 2013/2014                 Tab. 2 Mesačné a sezónne zrážky zimných mesiacov a zimy 2013/2014 v % normálu

                

              priemer označuje priemernú teplotnú odchýlku celej zimy                                        priemer označuje zrážky za celú zimu 2013/2014 v % zrážkového normálu

 

 

                                        

                                                      

                                     

    Obr.1  Odchýlky priemernej teploty zimy (december-február) od dlhodobého priemeru (1901-2000) v Hurbanove (zdroj údajov: SHMÚ)

 

 

December 2013

 

December bol na väčšine územia Slovenska teplotne nadnormálny, na východe miestami normálny, s teplotnými odchýlkami +1 °C až +3 °C od normálu 1961-1990.  Zrážkovo bol december 2013 na väčšine územia Slovenska podnormálny s priestorovým úhrnom zrážok pre celé územie Slovenska 20 mm, čo predstavuje 38% zrážkového normálu a deficit 33 mm. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 2 mm (juhovýchod Slovenska) do viac ako 60 mm (krajný severozápad, Tatry).

Dňa 6.12 k nám postupoval od severozápadu výrazný studený front spojený s tlakovou nížou nad Pobaltím, pričom nad územie Slovenska prenikol od severozápadu studený vzduch. V období od 6.12. do 9.12. sa snehová pokrývka prechodne vytvorila aj v nížinách. Tieto dni patrili nielen medzi relatívne najchladnejšie dni decembra, ale aj celej uplynulej zimy. Dňa 7.12.2013 dosiahla celková výška snehovej pokrývky v Telgárte 22 cm, Poprade na letisku 12 cm, Lieseku 14 cm, na Štrbskom plese 40 cm, Lomnickom štíte 62 cm. Dňa 8.12. zaznamenali snehovú pokrývku aj v Prievidzi (10 cm). V období od 8.12. do 24.12. sa nad vnútrozemím Európy a neskôr nad južnou a juhovýchodnou Európou udržiavala tlaková výš. Po jej zadnej strane prúdil vo vyšších vrstvách ovzdušia nad naše územie teplý vzduch a podmieňoval inverziu, v období 24.12.-29.12 sa advekcia teplého vzduchu zvýraznila - v oblasti Britských ostrovov sa prehĺbila tlaková níž a po jej prednej strane zosilnel prílev teplého vzduchu. Mimoriadne teplé obdobie neprerušil ani nevýrazný studený front, ktorý prešiel naším územím 29.decembra.

Vybrané klimatologické charakteristiky pre december 2013:

 

Najvyššia priemerná mesačná teplota: 2,9 °C (Topoľčany; Bratislava, Mlynská dolina)

Najnižšia priemerná mesačná teplota: -2,2 °C (Telgárt)

Najväčšia teplotná odchýlka od normálu: +2,0 °C (Podolínec)

Najmenšia  teplotná odchýlka od normálu: +0,9 °C (Rimavská Sobota)

 

Absolútne mesačné maximum: 13,9 °C, 28.12.2013 (Dolný Hričov)

Absolútne mesačné minimum: -13,0 °C, 19.12.2013 (Telgárt), -21,8 °C; 8.1.2013 (Lomnický štít)

 

Najvyšší mesačný úhrn zrážok: 60 mm (Oravská Lesná), 127 mm (Lomnický štít)

Najnižší mesačný úhrn zrážok: 1,8 mm (Milhostov, Spišské Vlachy)

 

Najvyšší počet hodín so slnečným svitom: 110 h (Liesek)

Najnižší počet hodín so slnečným svitom: 28 h (Košice)

 

Január 2014

Január 2014 bol na väčšine územia Slovenska teplotne silne až mimoriadne nadnormálny s teplotnými odchýlkami od +4 °C do +6 °C od normálu 1961-1990 (obr.2). Relatívne teplejší bol január na východe Slovenska.

Zrážkovo bol január bol na väčšine územia  Slovenska normálny až nadnormálny, pričom mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 10 mm na krajnom juhozápade Slovenska až do viac ako 100 mm (predovšetkým Nízke Tatry a Kremnické vrchy). Januárový priestorový úhrn zrážok (48 mm) predstavuje 104 % zrážkového normálu a prebytok 33 mm. Počas celého mesiaca, s výnimkou krátkeho obdobia v poslednej januárovej pentáde, pretrvával výrazný nedostatok snehovej pokrývky.

Na začiatku januára pokračovalo do našej oblasti prúdenie teplého vzduchu od juhu až juhozápadu. Na prelome prvej a druhej januárovej dekády prešiel cez Slovensko studený front, za ktorým prenikol na Slovensko prechodne chladnejší vzduch od severozápadu. Ďalší studený front 12.1. priniesol na stredné Slovensko aj snehové zrážky. Zaujímavosťou je, že na tomto fronte sa na severe Slovenska vyskytli aj búrky. Od 13.1.2014 sa nad severným Atlantikom udržiavala rozsiahla tlaková níž a po jej prednej strane prúdil na Slovensko naďalej teplý vzduch od juhu. Teplé južné prúdenie pretrvávalo aj v ďalších dňoch po prednej strane tlakovej níže nad Talianskom. Spomínaná tlaková níž sa 23.1. presunula nad východnú Ukrajinu a po jej zadnej strane prenikol do karpatskej oblasti studený vzduch od severovýchodu. V ďalších dňoch sa v studenom vzduchu rozšíril nad naše územie výbežok vysokého tlaku vzduchu a medzi tlakovou nížou nad Gréckom a mohutnou anticyklónou nad Pobaltím k nám prúdil studený arktický vzduch. Dňa 30.1.2014 však po prednej strane ďalšej cyklóny nad Stredomorím prúdil nad Slovensko opäť teplejší vzduch.

Január 2014 sa na Slovensku vyznačoval dvoma výrazne odlišnými obdobiami. Mimoriadne teplá perióda, ktorá bola pokračovaním teplého obdobia z konca decembra, pokračovala na Slovensku až do úplného záveru druhej januárovej dekády. V súvislosti s opisovanou synoptickou situáciou sa výrazne ochladilo až v poslednej januárovej pentáde, kedy sa na severe vyskytli aj arktické dni.

Významný absolútny teplotný rekord bol zaznamenaný v období od 24.12.2013 do 20.1.2014 kedy prevládalo nezvyčajne teplotne nadnormálne obdobie. Kladná odchýlka spomínaného obdobia dosiahla 6,9°C, pričom  dlhodobý priemer z tohto obdobia je v Hurbanove -1,2°C (1951-1990). Odchýlka +6,9°C je v tomto období aj absolútnym rekordom kladnej anomálie za celý rok a celé doterajšie obdobie meraní pre neprerušené 28 dňové a dlhšie kĺzavé obdobie.

Úplne odlišný charakter malo počasie v poslednej januárovej pentáde, kedy k nám po zadnej strane tlakovej níže so stredom nad východnou Ukrajinou prenikol studený, pôvodom arktický vzduch. Medzi najchladnejšie dni patrilo obdobie od 25. do 29. 1. 2014. Hodnoty maximálnej dennej teploty vzduchu sa v čase od 25.1.2014 7:00 SEČ – 26.1.2014 7:00 SEČ pohybovali pod hranicou -10°C na týchto vybraných staniciach: Čadca (Tmax: -11,4°C), Oravská Lesná (-12,0°C), Liesek (-13,2°C), Podolínec (-12,0°C), Poprad (-12,4°C), Telgárt (-10,0°C), Prešov (-10,5°C) a Plaveč nad Popradom (-12,6°C).  Počas časového obdobia 24 hodín od 24.1.2014 21:00 - do 25.1.2014 21:00 SEČ sa však maximum teploty nižšie ako -10°C vyskytlo v polohách do 800 m n.m. len v Lieseku na Orave.

V dňoch 25. a 26.1.2014 najmä vo východnej polovici aj snežilo a prechodne sa vytvorila aj v nížinách snehová pokrývka. Dňa 26.1. 2014 mala v Kamenici nad Cirochou snehová pokrývka hrúbku 10 cm, v Stropkove 12 cm, v Košiciach 6cm, Milhostove 4 cm, Telgárte 6 cm, Lučenci 8 cm, Lieseku 6 cm, na Štrbskom plese 12 cm, Lomnickom štíte 63 cm a na Chopku 69 cm.

 

 

                                                          

 

                         Obr. 2 Odchýlky priemernej mesačnej teploty v januári 2014 od normálu 1961-1990 na Slovensku (zdroj: SHMÚ)

 

 

Vybrané klimatologické charakteristiky pre január 2014:

 

 Najvyššia priemerná mesačná teplota: 3,4 °C (Topoľčany)

 Najnižšia priemerná mesačná teplota: -1,4 °C (Telgárt)

 Najväčšia teplotná odchýlka od normálu: +6,2 °C (Brezno)

 Najmenšia  teplotná odchýlka od normálu: +3,7 °C( Bratislava, letisko)

 

 Absolútne mesačné maximum: 15,7 °C, 19.1.2014 (Beluša)

 Absolútne mesačné minimum: -18,7 °C, 27.1.2014 (Poprad)

 

 Najvyšší mesačný úhrn zrážok: 94 mm (Banská Bystrica), 188 mm (Lomnický štít)

 Najnižší mesačný úhrn zrážok: 12 mm (Bratislava, letisko)

 

 Najvyšší počet hodín so slnečným svitom: 61 h (Lomnický štít), 61 h (Jaslovské Bohunice)

 Najnižší počet hodín so slnečným svitom: 18 h (Banská Štiavnica, Jakubovany)

 

 

Február 2014

 

Február 2014 bol na väčšine územia Slovenska teplotne silne nadnormálny s teplotnými odchýlkami od +3 °C do +5 °C od normálu 1961-1990. Relatívne chladnejšia bola prvá dekáda februára, no aj napriek tomu sa často vystupovali denné maximá na 10 °C, a to nie len v nížinách. Zrážkovo bol február väčšinou normálny, priestorový úhrn dosiahol pre väčšinu územia Slovenska 52 mm, čo predstavuje 124 % normálu a prebytok 10 mm. Podobne ako celá zima, aj február sa s výnimkou vysokých horských polôh vyznačoval absenciou súvislej snehovej pokrývky. 

Na začiatku mesiaca nad Slovensko od východu zasahovala tlaková výš, ktorá postupne zoslabla. Od 7.2.2014 sa Slovensko nachádzalo na prednej strane brázd nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou. Po prechode studeného frontu v dňoch 13.-14.2. bolo územie Slovenska pod vplyvom tlakovej výše, ktorá k nám zasahovala od juhu. Za studeným frontom 16.2. sa od juhozápadu rozšírila nad Slovensko tlaková výš, ktorá sa presúvala ďalej na východ. V poslednej februárovej dekáde sa po prechode dvoch frontálnych rozhraní v chladnejšom vzduchu presúvala tlaková výš cez strednú Európu a spojila sa s mohutnou anticyklónou nad európskou časťou Ruska. Počasie v karpatskej oblasti ovplyvňovala až do 26.2. Počasie v tomto období bolo charakteristické nízkou oblačnosťou a hmlou.

 

Vybrané klimatologické charakteristiky pre január 2014:

 

 Najvyššia priemerná mesačná teplota: 5,1 °C (Topoľčany)

 Najnižšia priemerná mesačná teplota: 0,5 °C (Telgárt)

 Najväčšia teplotná odchýlka od normálu: +6,1 °C (Podolínec)

 Najmenšia  teplotná odchýlka od normálu: +3,1 °C( Bratislava, letisko)

 

 Absolútne mesačné maximum: 14,8 °C, 23.2.2014 (Žiar nad Hronom)

 Absolútne mesačné minimum: -15,3 °C, 5.2.2014 (Milhostov)

 

 Najvyšší mesačný úhrn zrážok: 76 mm (Banská Bystrica)

 Najnižší mesačný úhrn zrážok: 17 mm (Holíč)

 

 Najvyšší počet hodín so slnečným svitom: 93 h (Poprad)

 Najnižší počet hodín so slnečným svitom: 43 h (Modra, Rimavská Sobota)

 

 

Zima 2013/2014 vo svete

 

Podobne teplá bola aj zima v iných častiach sveta - západná Aljaška, západ USA (v Kalifornii bola zima 2013/2014 najteplejšou zimou od začiatku meteorologických pozorovaní v tomto americkom štáte), v tejto časti USA bola zima aj nezvyčajne suchá. Naopak veľmi studenú mali zimu vo vnútrozemí Kanady a na americkom stredozápade (Wisconsin, Minnesota, Iowa, Missouri, Illinois, Indiana, Michigan), kde sa zima 2013/2014 zaradila k desiatim najchladnejším zimám (obr. 4). Pretrvávajúce severné prúdenie vzduchu sa prejavilo na historicky najrozsiahlejšom zaľadnení vodnej plochy Veľkých jazier za posledných 35 rokov. Šlo o najväčšiu plochu zamrznutia vodnej hladiny od roku 1979 a druhé najväčšie zaľadnenie od doby kontinuálneho pozorovania tohto javu, ktoré sa tu vykonáva od roku 1973. Vodná hladina bola 6.3.2014 zamrznutá na 92,19 % celkovej plochy. Zima 2013/2014 skončila v rámci celého územia USA s odchýlkou -0,6 °C od dlhodobého priemeru 1901-2000 ako 36. najchladnejšia od začiatku pozorovaní.

           

Globálna priemerná povrchová teplota vzduchu pevnín a oceánov bola v januári 2014 12,7°C, čo je 0,65 °C nad dlhodobým priemerom 1901-2000. Január 2014  bol 4. najteplejší po januári 2007, 2002 a 2003. Na severnej pologuli bola priemerná teplota vzduchu v januári o 0,75 °C vyššia ako dlhodobý priemer, na južnej pologuli bola priemerná teplota vzduchu v januári vyššia o 0,55 °C. Globálna povrchová teplota pevnín bola v januári 2014 4. najvyššia v histórií meraní a globálna teplota povrchu oceánov bola 7. najvyššia.

Mimoriadne teplá bola zima aj na viacerých miestach Arktídy. Ako uvádzajú viaceré štúdie, otepľovanie Arktídy nie je spôsobené len všeobecným rastom teploty, ale aj fenoménom označovaným ako  "arktický zosilňujúci efekt" (arctic amplificatinon). Tento efekt je podmienený najmä tmavnutím povrchu oceánov a pevniny. Častejšia absencia bieleho snehu a ľadu, resp. zmenšovanie plochy celkového morského zaľadnenia, vedie nielen k výraznejšiemu otepleniu atmosféry, ale aj zmenšeniu teplotného gradientu medzi polárnymi a miernymi šírkami severnej pologule.

Z regionálneho hľadiska k najteplejším oblastiam pevnín na severnej pologuli patrila Aljaška, západná Kanada, Grónsko, Mongolsko a severná Čína (obr. 3). Veľmi teplý január 2014 zaznamenali meteorológovia aj vo Francúzsku, Španielsku, Švajčiarsku a Rakúsku. Druhá najteplejšia zima sa vyskytla aj v Rakúsku a Holandsku, štvrtá najteplejšia v Nemecku (obr. 5).

Naopak studený január so silnými mrazmi mali v severovýchode európskej časti Ruska, strednej a severnej Sibíri, kde minimálne teploty klesli na -54 až -59 °C.  Naopak veľmi teplý mali február na ruskom Ďalekom východe (+4 až +10 °C nad dlhodobých priemerom). Ešte teplejší bol február v oblasti Zeme Františka Jozefa, kde kladná teplotná odchýlka mala hodnotu až +14 °C nad dlhodobým priemerom.

 

 

                    

 

 

Obr. 3  Odchýlky priemernej teploty zimy (december-február) 2013/2014 od dlhodobého priemeru 1901-2000 na Zemi (zdroj: NASA)

Obr. 4  Poradie a teplotný charakter zimy 2013/2014 na území USA v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000 (zdroj: NOAA)

 

Počas zimy 2013/2014 zasiahla severozápadnú Európu séria veľmi hlbokých tlakových níží, ktoré so sebou prinášali mohutné víchrice a tiež výdatné zrážky - na Britských ostrovoch zaznamenali najdaždivejšiu zimu od začiatku 20. storočia, pričom výdatné zrážky boli sprevádzané aj povodňami. Výdatné zrážky sa vyskytli aj v južnej časti Álp (v južnom Rakúsku to bolo 250 % normálu), pričom vo vyšších polohách boli prevažne vo forme snehu, preto boli na niektorých miestach v tejto oblasti prekonané maximálne výšky snehovej pokrývky. V dôsledku prevládajúceho juhozápadného prúdenia bola juhozápadná časť Európy na zrážky podstatne bohatšia, než stredná a východná časť (prejavili sa tu aj náveterné a záveterné efekty hôr) (obr. 6).  Na absenciu snehovej pokrývky počas zimy, ktorá môže spôsobiť problémy s vlahou a vyvolať sucho, upozornil na začiatku marca vo svojej správe aj SHMÚ: "Nedostatok snehu môže mať v nasledujúcom jarnom období vplyv na procesy otepľovania (...) Málo alebo žiadny prírodný sneh nie sú na jar ideálnym  stavom pre vodohospodárov a poľnohospodárov. Existujú riziká, že prípadný nedostatok atmosférických zrážok v jarnom období sa môže v takýchto podmienkach rýchlejšie negatívne prejaviť suchom."

 

                              

Obr. 5  Teplotné odchýlky zimy 2013/2014 od dlhodobého priemeru v Európe (zdroj: NOAA)

Obr. 6   Atmosférické zrážky v zime 2013/2014 v % zrážkového normálu v Európe (zdroj: NOAA)

 

                                                                                               

Zdroje:

 

Agrometeorologické a fenologické informácie (vydáva SHMÚ, Bratislava)

Bulletin meteorológia a klimatológia (vydáva SHMÚ Bratislava)

klimatický archív SHMÚ

zborníky prác SHMÚ

Monitoring národných meteorologických služieb

NOAA, NASA, WMO 

 

 

http://www.shmu.sk/sk/?page=1

http://climatemap.blogspot.cz/

http://www.milanlapin.estranky.sk/clanky/aktualne-zmeny-teploty-na-slovensku/

http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/analysis_monitoring/regional_monitoring/europe.shtml

http://www.ogimet.com/resynops.phtml.en

http://www.esrl.noaa.gov/psd/data/composites/day/