dejiny meteorologie

Najstaršie dochované informácie o počasí na území Slovenska pochádzajú z 11. storočia

Vlani sa objavila na českom knižnom trhu publikácia pod názvom Dějiny meteorologie v českých zemích a na Slovensku, ktorú vydala v Prahe Univerzita Karlova. Veľmi obsiahly a bohatý materiál spracovali dvaja autori – Karel Krška, meteorológ, vedec, pedagóg a popularizátor a Ferdinand Šamaj, vedecký pracovník a bývalý riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu v rokoch 1969-1991. Kniha je členená do niekoľkých samostatných kapitol, ktoré precízne a chronologicky mapujú jednotlivé obory meteorológie a periódy jej vývoja. Čitateľov môžu zvlášť zaujať kapitoly, ktoré sú venované meteorológii na území Slovenska.

Za prvým záznamom o počasí na území Slovenska sa musíme vybrať až na začiatok prvého tisícročia nášho letopočtu. Zachovaný zápis, ktorý súvisí s pobytom XV. rímskej légie, sa píše: „V bojoch Marca Aurélia s Markomanmi prišli jeho jednotky na Pohronie do búrky. Horúčavou zoslabnutých vojakov zasiahol osviežujúci dážď.“

V dávnejšej minulosti boli hlavným zdrojom správ o počasí (tuhé alebo mierne zimy, horúce a vlhké letá, povodne a suchá, víchrice, búrky) predovšetkým kroniky, denníky, matriky, cestopisy a korešpondencie, ktoré boli vedené v kláštoroch a rozličných šľachtických sídlach. Najstaršie dochované informácie o počasí na území Slovenska pochádzajú z 11. storočia. Záznamy vtedy neboli ešte vykonávané pomocou meteorologických prístrojov, ale viac si všímali rôzne zaujímavé a nezvyčajné meteorologické javy, ako aj škody spôsobené extrémnymi prejavmi počasia. Tieto archívne materiály majú tiež veľkú kultúrno-historickú a dokumentačnú hodnotu. Napríklad v kronike Gašpara Heltaia sa píše: „V zime 1383/84, keď kráľ Matej viedol ťaženie z Bratislavy do Viedne boli mimoriadne silné mrazy, mnoho vojakov pomrzlo, keď vojsko postupovalo po silnom ľade, ktorý pokryl Dunaj“.

Od 16. storočia sa záznamy s meteorologickou tematikou začínajú objavovať v dokumentoch, ktoré pochádzajú z centier kultúry a vzdelanosti, akými boli Trnava, Levoča, Košice a Bratislava. V 17. a 18. storočí ovplyvnili meteorológiu podstatným spôsobom rozvíjajúce sa vedy, ako aj politické reformy Jozefa II. a Márie Terézie. V školách a iných inštitúciách sa začínajú vykonávať pravidelné merania meteorologických prvkov - na území Slovenska to bolo na desiatich miestach. Počasie sa stáva súčasťou kalendárov, prísloví, ľudových pranostík ako aj dobovej literatúry. Napríklad v známom diele Juraja Fánlyho Piľný domajší a poľní hospodár môžeme nájsť aj takúto pranostiku: „Lahodní a teplí čas o Vánocách, je znameňí, že zima buďe dlho trvať, to jest, keď ňeňí zima tedi, keď má biť, buďe potom, keď bi ňemala biť.“

Osobitnú pozornosť si v 19. storočí bezpochyby zaslúžia i kuriózne snahy o pravidelné vydávanie predpovedí počasia. V rokoch 1845-1848 ich uverejňoval v novinách Orol Tatranski S. Ferjenčík, evanjelický farár z Jelšavy. Pri predpovedaní počasia vychádzal z polohy planét. Hoci jeho metóda nevychádzala z vedeckých metód v dnešnom chápaní, nemožno mu uprieť snahu o popularizáciu meteorológie.

Prvé profesionálne meteorologické pracoviská na území Slovenska boli v Hurbanove a Nedanovciach, pričom v Hurbanove sa pravidelné meteorologické pozorovania od roku 1871 vykonávajú až dodnes.

SME 17.1.2002 Pavel Matejovič

Na tejto stránke zverejňujeme úvodnú časť knihy S.P.Chromova Úvod do synoptického počasí (1936), ktorá je jedinečným dielom nielen z meteorologického hľadiska. V duchu motta autorov knihy Dějiny meteorologie ju považujeme aj za umelecký artefakt. Tento moment umocňuje aj grafická úprava knihy, ktorá tak kontrastuje s dnešnými "výpravnými" publikáciami tlačenými na kriedovom papieri. Rovnako sa týka aj textovej časti, ktorá nemá charakter suchopárneho technického štýlu. Kniha vyšla vo vynikajúcom preklade Mikuláša Končeka.

Podobne sa to týka druhého textu, ktorý o mimoriadne tuhej zime 1928/29 napísal prvý riaditeľ Státního meteorologického ústavu v Československu R. Schneider (časopis Vesmír 8/1929).