Marek Kučera, Cyril Siman, Pavel Matejovič, Marián Libo

Jar 2014 (marec-máj) skončila na Slovensku ako teplotne silne nadnormálna s kladnou teplotnou odchýlkou od  +2,0 do +2,5 °C od normálu 1961-1990 (tab. 1,2). Relatívne najteplejším mesiacom jari bol marec, ktorý skončil v Hurbanove ako najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní na tejto stanici (1871), relatívne najchladnejší bol máj. Zrážkovo bola jar prevažne normálna v intervale 80 až 120 % normálu, na severe miestami nadnormálna okolo 140 % normálu.

             Tab.1  Odchýlka teploty vzduchu (°C) jarných mesiacov a jari 2014                        Tab. 2 Mesačné a sezónne zrážky jarných mesiacov a jari 2014 v % normálu

                priemer označuje priemernú teplotnú odchýlku celej jari                                                priemer označuje zrážky za celú jar 2014 v % zrážkového normálu

Obr.1  Odchýlky priemernej teploty jari (marec-máj) od dlhodobého priemeru (1901-2000) v Hurbanove (zdroj údajov: SHMÚ) (klik. zväčšiť)           

Marec

Marec 2014 skončil na väčšine územia Slovenska teplotne silne až mimoriadne nadnormálny s teplotnými odchýlkami od +3,2°C (Dudince) do +5,3°C (Michalovce). Najnižšia priemerná mesačná teplota vzduchu, mimo vysokých horských polôh, bola v Oravskej Lesnej (3,6°C), naopak najvyššia v  Žihárci (10,2°C). Vôbec prvýkrát v histórii pozorovaní na našom území presiahla priemerná marcová teplota vzduchu 10°C a viac. Len ojedinele skončil marec 2014 ako druhý najteplejší (napríklad Kuchyňa - letisko, Lomnický štít a Plaveč nad Popradom). Zaujímavosťou mesiaca bol tiež pomerne skorý dátum nástupu teploty vzduchu 20°C a viac. V Prievidzi sa takýto deň vyskytol už 11.3.2014, keď tu teplota vystúpila na 20,3 °C. Takýto skorý nástup vysokých teplôt vzduchu sa aspoň od polovice storočia vyskytol len v rokoch 1961, 1967, 1975, 2002 a 2008. V Oravskej Lesnej to bol jeden z najskorších dátumov výskytu teploty vzduchu 15 °C a viac.

Počas marca 2014 sa prejavila výrazná priestorová diferenciácia zrážok na území Slovenska. Niektoré regióny na severe a severozápade Slovenska boli zrážkovo nadnormálne, naopak krajný západ Slovenska bol zrážkovo mimoriadne podnormálny. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 5 mm na krajnom západe Záhoria po viac ako 100 mm v oblasti Oravských Beskýd, Vtáčnika, Malej a Veľkej Fatry a Tatier. Priestorový úhrn zrážok pre celé územie Slovenska však dosiahol 91 % zrážkového normálu (43 mm) a deficit 4 mm. Aj v dôsledku mimoriadne teplej zimy bolo pozorované skoré kvitnutie lesných stromov a krov a to už v priebehu druhej, respektíve tretej marcovej dekády. Od polovice marca začala kvitnúť marhuľa obyčajná, v poslednej dekáde  broskyňa obyčajná, slivka domáca, čerešňa vtáčia a na západnom Slovensku na konci marca ojedinele kvitli už aj letné hrušky a jablone.

Vybrané klimatologické charakteristiky za marec 2014:

Najvyššia priemerná mesačná teplota: 9,6 °C (Bratislava, Mlynská dolina)

Najnižšia priemerná mesačná teplota: 4,9 °C (Telgárt)

Najväčšia teplotná odchýlka od normálu: +5,3 °C (Michalovce)

Najmenšia  teplotná odchýlka od normálu: +3,2 °C (Dudince)

Absolútne mesačné maximum: 23,0 °C (Somotor)

Absolútne mesačné minimum: -7,5 °C (Brezno, Liptovský Hrádok, Telgárt)

Najvyšší mesačný úhrn zrážok: 111 mm (Kraľovany)

Najnižší mesačný úhrn zrážok: 5 mm (Moravský Svätý Ján)

Najvyšší počet hodín so slnečným svitom: 229 h (Bratislava, Koliba)

Najnižší počet hodín so slnečným svitom: 152 h (Oravský Podzámok)

zdroj údajov: SHMÚ

Apríl

Apríl 2014 bol na väčšine územia Slovenska teplotne nadnormálny s odchýlkami od+ 1,2 °C (Orechová) po +2,8 °C (Liptovský Hrádok). Počas apríla sa vyskytli dve výraznejšie oteplenia. Prvá teplejšia perióda prebiehala na začiatku apríla a bola pokračovaním teplého záveru marca. Teplé počasie vrcholilo 8.4. Druhá aprílová dekáda bola menej teplá a napríklad v období od 9.4. do 17.4. teplota vzduchu v Hurbanove nepresiahla 20°. Chladné počasie vyvrcholilo 16.4. - vo vysoko položených kotlinách na severe sa prechodne vytvorila snehová pokrývka a napríklad v Lieseku na Orave dňa 16.4 vystúpila maximálna teplota vzduchu len na 2,3°C. Napriek ochladeniu sa v nížinách mrazy nevyskytli.

Druhá teplá perióda súvisela s prílevom teplého vzduchu od juhovýchodu po prednej strane tlakovej níže nad Balkánom a potom po prednej strane oblasti nízkeho tlaku vzduchu nad južnou, strednou a západnou Európou. Teploty vrcholili najmä v dňoch 23. a 24.4. a v posledný aprílový deň.  Prvý letný deň sme na našom území zaznamenali už 8.4.2014, keď sa v Hurbanove dosiahla maximálna teplota vzduchu rovných 25 °C.

Podobne ako marec, aj apríl bol z hľadiska zrážok v rámci Slovenska rozdielny. Prispeli k tomu predovšetkým cirkulačné pomery v druhej polovici mesiaca, keď sa v teplom vzduchu a v relatívne nízkom tlaku vzduchu tvorili početné prehánky a búrky. Apríl 2014 bol tak na väčšine územia zrážkovo normálny, ale na niektorých miestach (sever Záhoria, juh Podunajskej nížiny a Východoslovenskej nížiny bol zrážkovo podnormálny. Na miestach s častejším výskytom búrok bol zrážkovo nadnormálny. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 15 mm (krajný sever Záhoria) po viac ako 100 mm (niektoré oblasti Malých Karpát, severozápadného Slovenska a Tatier). Priestorový úhrny zrážok predstavoval 60 mm, čo je asi 109 % normálu s prebytkom 5 mm zrážok.

Vybrané klimatologické charakteristiky za apríl 2014:

Najvyššia priemerná mesačná teplota: 12,7 °C (Bratislava, Ivánka)

Najnižšia priemerná mesačná teplota: 6,9 °C (Telgárt)

Najväčšia teplotná odchýlka od normálu: +2,8 °C (Liptovský Hrádok)

Najmenšia  teplotná odchýlka od normálu: +1,2 °C (Orechová)

Absolútne mesačné maximum: 25,4 °C (Dudince)

Absolútne mesačné minimum: -4,0 °C (Oravská Lesná, Švedlár)

Najvyšší mesačný úhrn zrážok: 131 mm (Zázrivá)

Najnižší mesačný úhrn zrážok: 14 mm (Skalica)

Najvyšší počet hodín so slnečným svitom: 198 h (Bratislava, Koliba)

Najnižší počet hodín so slnečným svitom: 121 h (Liesek)

zdroj údajov: SHMÚ

Máj

Máj 2014 bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny s  teplotnými odchýlkami od -0,3 °C (Poprad) do +0,8 °C (Topoľčany). Relatívne chladnejšia oproti zvyšku mesiaca bola druhá májová dekáda. V Piešťanoch 23.mája zaznamenali prvú tropickú noc (20,1 °C).

Vďaka niekoľkým mimoriadne zrážkovo bohatým dňom, ktoré sa vyskytli najmä v strede mesiaca, skončil máj ako veľmi vlhký. Priemerný úhrn zrážok bol v máji 2014 na Slovensku  predbežne 130 mm, čo je asi 170 % normálu.

Významným udalosťou mája bola tlaková níž Ivette, ktorá mala 15.5. svoj stred nad západným Rumunskom. Jej vznik bol podmienený studeným a vlhkým vzduchom, ktorý prenikol do centrálneho Stredomoria zo severozápadu. Zároveň sa medzi východnou a západnou časťou Európy vytvoril výrazný teplotný gradient (V Rusku boli prekonávané dlhodobé teplotné rekordy). Uvedené pomery spôsobili, že tlaková níž mohla „čerpať“ z teplotne nestabilného prostredia ešte viac energie.  Súčasne sa nad Britskými ostrovmi rozprestierala tlaková výš, pričom tlak vzduchu v strede anticyklóny bol 1036 hPa. Príčinou veľmi silného vetra bol teda výrazný tlakový gradient, ktorý vznikol medzi spomínanými tlakovými útvarmi, a to priamo nad naším územím (Obr. 2).

Obr. 2  Poveternostná situácia dňa 15.5.2014 (00:00 UTC), zdroj: wetterzentrale 

Podľa webovej stránky Ogimet 15.5. 2014 dosiahli maximálne nárazy vetra na Chopku 166 km/h, Lomnickom štíte 137 km/h, Štrbskom plese 108 km/h, v Telgárte 112 km/h a v Prešove 105 km/h. Veľmi silné nárazy vetra sa však vyskytli aj miestach, ktoré boli v závetrí a silné vetry sa tu v rámci Slovenska vyskytujú menej často, ako napríklad na stanici Boľkovce - Lučenec, kde bol  zaznamenaný maximálny náraz vetra bol až 90 km/h. Silný vietor, ktorý pripomínal tatranskú bóru z novembra 2004, napáchal škody najmä na lesných porastoch. Na území štátnych lesov TANAP lesníci napočítali približne 100 000 vyvrátených stromov.

S tlakovou nížou boli spojené aj výdatné zrážky Podľa meraní SHMÚ sa najvyššie úhrny zrážok vyskytli 14. a 15.mája, bolo to  najmä na severovýchode Oravy, v oblasti Tatier a v povodí Hnilca. Napríklad na Štrbskom plese spadlo 15.5.2014 až 95,0 mm zrážok za jeden deň, pričom pre túto stanicu je to najvyšší denný úhrn zrážok v máji aspoň od polovice 20 storočia. V Javorine, na severnej strane Tatier napršalo až 141 mm zrážok, čo najvyšší denný úhrn zrážok pre mesiac máj na tejto stanici aspoň od roku 1951 a za dva spomenuté dni to bolo takmer 220 mm zrážok. Na niektorých staniciach sa však v rovnakom období prejavil aj zrážkový tieň našich pohorí, keď napríklad v Nitre spadlo nemerateľné množstvo zrážok a na Sliači len 0,1 mm.  V najvyšších polohách Tatier výdatne snežilo a snehová pokrývka tam bola hrubšia než v priebehu celej zimnej sezóny.

Vybrané klimatologické charakteristiky za máj 2014:

Najvyššia priemerná mesačná teplota: 15,8 °C (Podhájska, Topoľčany)

Najnižšia priemerná mesačná teplota: 9,9 °C (Telgárt)

Najväčšia teplotná odchýlka od normálu: +0,8 °C (Topoľčany)

Najmenšia teplotná odchýlka od normálu: -0,3 °C (Poprad)

Absolútne mesačné maximum: 30,4 °C (Gabčíkovo)

Absolútne mesačné minimum: -3,4 °C (Čadca)

Najvyšší mesačný úhrn zrážok: 386 mm (Zverovka)

Najnižší mesačný úhrn zrážok: 38 mm (Štúrovo)

Najvyšší počet hodín so slnečným svitom: 244 h (Piešťany)

Najnižší počet hodín so slnečným svitom: 173 h (Oravský Podzámok)

zdroj údajov: SHMÚ

Cirkulačné pomery počas jari

Po zime ovplyvnenej výraznou pozitívnou fázou severoatlantickej oscilácie (NAO), kedy po prednej strane hlbokých severoatlantických níží prúdil nad Európu veľmi teplý vzduch a v ich tyle nad Kanadu a USA studený vzduch, pretrvávalo stabilizované zonálne prúdenie s vysunutými dráhami cyklón nad severnú Európu aj v marci. Index arktickej oscilácie (AO) klesol v priebehu jari z marcových 1,21 na májových 0,46. NAO index klesal postupne ešte výraznejšie - kým v marci dosahoval v priemere 0,80, v máji už záporná fáza s negatívnym indexom až -0,92 prinášala regeneráciu cyklón dokonca južne od Álp, nad Jadranom a Balkánom.

Obr. 3  Index NAO počas jari 2014 (zdroj: NOAA)

Dráhy cyklón sa tak v porovnaní so zimou posunuli viac na juh, rovnako aj akčné centrá - islandská kvázistacionárna cyklóna a azorská kvázistacionárna anticyklóna sa nachádzali južnejšie ako normál. Koncom apríla sa už nad južnou časťou Európy udržiaval nižší tlak, čo na prednej a severnej strane tejto oblasti spôsobilo advekciu teplého vzduchu. V máji pomerne hlboké brázdy a níže nad západnou a južnou časťou Európy podnietili prílev kontinentálneho, veľmi teplého vzduchu nad východnú, sčasti až strednú a severnú Európu, ktorý prúdil po ich prednej strane.

Morský ľad v Arktíde a snehová pokrývka na severnej hemisfére

Celú jar sa rozloha morského ľadu držala výrazne pod hranicou dlhodobého normálu od začiatku satelitných meraní. V eurázijskom priestore, najmä na začiatku jari, prevládali výrazné negatívne odchýlky, v severoamerickom priestore vďaka silnej pozitívnej fáze NAO pomerne výrazné kladné odchýlky. Koncom apríla a začiatkom mája sa dokonca rozloha morského ľadu dostala na minimum za uplynulých 5 rokov. Po celú jar bola rozloha ľadu nižšia ako v rekordnom roku 2012, až v samom závere mája sa topenie ľadu mierne spomalilo. Po februári, kedy rozloha snehovej pokrývka na severnej pologuli prevyšovala dlhodobý normál 1981-2010, prišlo na jar k jej rapídnemu topeniu. V apríli klesla rozloha snehovej pokrývky nad Euráziou na nové historické 48-ročné minimum. V máji výrazne snehová pokrývka ubúdala v Kanade a centrálnej Ázii, kde boli dosahované nadpriemerné výšky snehovej pokrývky na konci zimy 2013/2014. 

Obr. 4 Rozsah morského zaľadnenia a odchýlky pokrytia snehovej pokrývky v máji 2014 na severnej hemisfére (zdroj: http://nsidc.org/arcticseaicenews/)

Zaujímavosti a extrémne prejavy počasia v máji

Máj 2014 bol globálne rekordne najteplejším májom od začiatku meteorologických pozorovaní, jeho priemerná mesačná teplota dosiahla hodnotu 14,8 °C, čo je +0,74 °C nad dlhodobým priemerom 1901-2000.

Obr. 5 Globálne odchýlky teploty vzduchu (°C) od dlhodobého priemeru (1901-2000) v máji 2014 (zdroj: NASA)

V Rusku boli v máji zaznamenané vlny horúčav, v jeho európskej časti dosiahli v meste Yusta neďaleko Kaspického mora od 16. do 19. mája maximá 36 až 39 °C a tropické teploty v oblasti pretrvávali až do júna. Extrémne teploty zasiahli aj Moskvu, neskôr Estónsko, Fínsko a tropický vzduch dorazil aj za severný polárny kruh v Archangeľsku pri pobreží Severného Ľadového oceánu namerali až 31,7°C. V Petrohrade bola zaznamenaná najvyššia nameraná májová teplota v histórii (33 °C), rovnako v Estónsku (33,1°C).

Srbsko, Bosna a Hercegovina, Poľsko, Rakúsko, Česko a Slovinsko boli v polovici mája postihnuté povodňami, pričom na Balkáne boli označené za najväčšiu prírodnú katastrofu v novodobých dejinách. Spôsobili rozsiahle materiálne škody a vyžiadali si 62 obetí. Dňa 15. mája dosiahli denné úhrny zrážok v Belehrade 108 mm, Valjeve 108 mm a Loznici 110 mm V máji bol v Belehrade prekonaný historický rekord mesačného úhrnu zrážok z roku 1897 (207 mm, v roku 1897 za celý mesiac 175 mm).

Obr. 6  Teplotné a zrážkové pomery v Európe na jar 2014 (zdroj: NOAA)

Zdroje:

Agrometeorologické a fenologické informácie (vydáva SHMÚ, Bratislava)

Bulletin meteorológia a klimatológia (vydáva SHMÚ Bratislava)

klimatický archív SHMÚ

zborníky prác SHMÚ

Monitoring národných meteorologických služieb

NOAA, NASA, WMO 

http://www.shmu.sk/sk/?page=1

http://climatemap.blogspot.cz/

http://www.milanlapin.estranky.sk/clanky/aktualne-zmeny-teploty-na-slovensku/

http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/analysis_monitoring/regional_monitoring/europe.shtml

http://www.ogimet.com/resynops.phtml.en

http://www.esrl.noaa.gov/psd/data/composites/day/

http://nsidc.org/arcticseaicenews/

http://www.wetterzentrale.de/topkarten/fsfaxsem.html