Radovan Kazda: Protipovodňová ochrana: “green jobs” v podaní slovenskej vlády, Trend, 5.11.2010

Pavol Kubík: Dolu vodou, Trend, 22.3.2011

Radovan Kazda: Štedrá pani premiérka, Trend, 17.1.2012

Radovan Kazda: Slovenský rozhlas od veci. Keď diskusná relácia pripomína kortešačky, Trend, 4.3.2012

 

 

SME

 

M. Jesenský: Malé hrádze už pomohli obciam, SME, 9.6.2011

Vodu z hôr nemá čo zastaviť, SME, 9.6.2011

Roman Pataj: Projekt Povodne, SME, 9.6.2011

Píla chcela hrádze, nevybrali ju, SME, 10.6.2011

Prehrádzky by pomohli Píle proti povodniam. Rozhovor s M. Kravčíkom  SME, 11.6.2011

Ministri protipovodňovým hrádzkam neveria, SME, 13.7.2011

Vláda sa k protipovodňovému projektu ešte vráti, SME, 13.7.2011

V. Holčík: Ad: Ministri protipovodňovým hrádzkam neveria (13.7.), SME, 20.7.2011

M. Jesenský: Vedci simulovali v Ťahanovciach povodňovú vlnu, SME, 18.8.2011

M. Jesenský: Voda sa v krajine zadržať dá, SME, 20.8.2011

Starostovia chvália protipovodňový projekt, SME, 30.8.2011 

R. Pataj: Hlasy, SME, 30.8.2011

M. Jesenský: Simulovaná povodeň: Alternatívne riešenia majú zmysel, SME, 5.9.2011

R. Kazda: Integrovaný manažment povodí je ilúziou, SME, 6.9.2011

J. Krempaský: Vláda ponúka peniaze proti vode, SME, 10.9.2011

M. Piško: Hrádzky postaví viac obcí, SME, 19.9.2011

J. Glovičko, M. Mihaliková: Kravčíkov projekt preverujú, SME, 20.10.2011

V protipovodňovom programe sú vraj chyby, SME, 8.2.20212

Aktivisti v otvorenom liste kritizujú protipovodňový program, SME, 1.3.2012

Do protipovodňového programu sa zapojilo takmer 500 obcí, SME, 21.3.2012

Brusel skúma Kravčíkove hrádzky za 42 miliónov, SME, 21.3.2012

M. Piško: Namiesto hrádzok zastavia vodu elektrárne, SME, 27.4.2012

Prievidza sa chce pred veľkou vodou chrániť chodníkom v parku, SME, 12.6.2012

Žiga ruši protipovodňový program bývalej vlády, SME, 29.6.2012

Úrad vlády končí s protipovodňovou ochranou, SME, 15.8.2012

Aktivisti žiadajú preveriť protipovodňový program Radičovej vlády, SME, 23.12.2012

M. Jesenský: Starostovia Smeru chcú hrádzky, vláda im však neverí, SME, 20.3.2013

M. Jesenský: V hrádzkach vidí ministerstvo životného prostredia čierne stavby, SME, 20.3.2013

R. Pataj: Betonárom z lásky, SME, 21.3.2013

M. Jesenský: O hrádzky majú záujem až v Indii, Nóri ich skúšajú, SME, 22.3.2013

V. Holčík: Ad: V hrádzkach vidí ministerstvo životného prostredia čierne stavby, SME, 26.3.2013

Žiga hrádzky úplne nezavrhol, SME, 26.6.2013

Hrádzky končia, Smer bude bojovať proti vode po svojom, SME, 28.10.2013

Hrádzky staval kamarát autora projektu, polícia ich preveruje, SME, 12.10.12014

 

 

 

Blogy SME

Blog Michala Kravčíka

Z. Pleštinská: Revitalizácia krajiny pod taktovkou Michala Kravčíka, 4.9.2011

Z. Pleštinská: II. realizačný projekt - šanca pre nezamestnaných v 350 obciach, 21.9.2011

Z. Pleštinská: Rómsky vodný tím v Jakubanoch potešil štátnu tajomníčku, 25.9.2011

Z. Pleštinská: Vďaka Ivete Radičovej za prvý aj druhý realizačný projekt PRK IMP, 20.12.2011

Z. Pleštinská: Starostovia: "Kravčík je pre nás slovenský Franklin D. Roosevelt", 19.4.2013

Ľ. Kaník: Aj v malých dedinách chcú ľudia pracovať, 25.1.2012

J. Golian: Revitalizácia krajiny - dlhodobý environmentálny a sociálny program, 28.2.2012

 

 

Pravda

 

R. Krčmárik: Protipovodňový projekt: milióny eur bez záruky, že bude fungovať, Pravda, 23.8.2011

P. Matejovič: Z povodní miliardový biznis, Pravda, 26.8.2011

O. Majerčáková, J. Majerčák: Insitný pokus o protipovodňovú ochranu, Pravda, 30.8.2011

M. Kravčík: Zadržiavanie vody v krajine, Pravda, 30.8.2011

R. Krčmárik: Protipovodňový program, za ktorý bojovala Radičová, preskúma EK, Pravda 21.3.2012

R. Krčmárik: Na opatrenia proti povodniam chýbajú peniaze, Pravda 27.8.2012

Aktivisti žiadajú preveriť protipovodňový program bývalej vlády, Pravda, 23.12.2012

A. Barát: Hrádzky skončili, povodne má zastaviť betón, Pravda, 1.2.2013

Žiga: Vláda je pripravená na veľké vodohospodárske projekty, Pravda, 19.5.2013

 

 

Iné odkazy

 

Premiérka dostala v Hranovnici sud na dažďovú vodu, aktuality. sk, 12.12.2010

Radičová karhá Simona: vyprosí si spojenie cap záhradníkom!, topky.sk, 13.7.2011

V obci Lubeník zlikvidovali mokraď národného významu, ekolist.cz, 7.12.2011

Lubeník: Podľa Kravčíka protipovodňové opatrenia v obci prírode neublížili, enviroportál, 7.12.2011

MVO: Vládny protipovodňový program by mal byť strategickým dokumentom, Noviny.sk, 1.2.2012

V.Tomanová: Takto si prisýpali Eurá pod rúškom pomoci proti povodniam, Informačný blog Viery Tomanovej, 2.2.2012

S. Klaučo: Protipovodňové opatrenia sú nedostačujúce, Prestavka.sk, 8.2.2012

Program revitalizácie a integrovaného manažmentu je plný chýb, Odpady-portal.sk, 9.2.2012

József Nagy: Do konca mesiaca zverejníme, ako má vyzerať moderný zákon o odpadoch

(Odpady-portal.sk, 10.2.2012)

Občianska iniciatíva poukazuje na prínos Programu revitalizácie krajiny (Úrad vlády SR)

Aktivisti v otvorenom liste kritizujú protipovodňový program, aktuality.sk, 1.3.2012

EK žiada o informácie k programu revitalizácie krajiny, Euro Info, 19.3.2012

Povodne: Aktivisti z Monitoru kritizujú protipovodňový program, Piešťanský týždeň, 21.3.2012

D. Žoldošová: K revitalizácii  krajiny sa správame s hrubou nevšímavosťou, Inprost s.r.o., 3.4.2012

Žiga mení Radičovej hrádze, Hospodárske noviny, 20.4.2012

M. Tížik: Šarlatánovo písmeno, Jetotak, 31.5.1012

Odborníci kritizujú projekt protipovodňových hrádzok, MŽP, 11.12.2012

E. Kapsdorfer: Radičovej projekt proti vode skončil, Hospodárske noviny, 12.12.20212

MVO: Aktivisti podali pre protipovodňový program podnet na NKÚ, .týždeň, 23.12.2012

MVO: Aktivisti podali pre protipovodňový program podnet na NKÚ, TV JOJ, 23.12.2012

M. Huba: Z príspevku na seminári o protipovodňovej ochrane, SHMÚ, 15.1.2013

M. Kravčík: O povodniach a drevených hrádzkach, Rádio Expres, 26.3.2013

Starostovia: Veľké priehrady naše obce nespasia, .týždeň, 3.4.2013

 

 

Dokumenty

 

Vyhlásenie členov slovenskej vedecko-výskumnej komunity k problematike nesprávnych interpretácií vývoja klímy a hydrologických procesov Slovenska, 16.12.2002

 

Centrálny register zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov na 1. fázu programu revitalizácie krajiny

Stránka splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny

Žiadosť zaslaná na Úrad vlády SR dňa 1.4.2011

Odpoveď z Úradu vlády SR (1. strana dokumentu)

List ministrovi financií zaslaný dňa 20.7.2011

Odpoveď od splnomocnenca vlády pre povodne

 

Rozpracovanie Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR (Úrad vlády SR)

Predvolebný program SDKÚ o protipovodňovom Programe

 

EIA/SEA - posudzovanie vplyvu stavieb a činností na životné prostredie

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (enviroportal.sk)

 

Predvolebná anketa denníka SME k vládnemu Programu

 

 

Videozáznamy, spravodajstvo, televízne a rozhlasové relácie

 

Michal Kravčík vysvetľuje, ako sa dá zabrániť katastrofám

My - Povodne - Prevencia

Boj proti povodniam - stretnutie starostov

Kravčík: Experiment pre neveriacich Tomášov (SME 18.8.2011)

Povodne riešenie (Ťahanovce)

Protipovodňové hrádzky Zázrivá - film.avi

Hrádzky.mp4

Reportéri (STV 5.9.2011)

Protipovodňové testy (TA3, 29.9.2011)

Štátna schizofrénia (TA3, 28.11.2011)

Drobné hrádze (TV JOJ, 8.2.2012)

Vyjadrenia starostov z občianskej iniciatívy na podporu vládneho Programu revitalizácie krajiny

(Úrad vlády Slovenskej republiky)

Klub 3 (TA3, 16:45, 25:40, 21.2.2012)

Večer na tému (STV2, 87:00, 28.2.2010)

Rádiožurnál (SRo, 16:20, 1.3.2010)

K veci - Ochrana pred povodňami (SRo, 1.3.2012)

TK Ivety Radičovej po rokovaní kabinetu (TA3, 58:00, 21.3.2012)

Rádiožurnál (SRo, 18:50, 22.3.2012)

Rádiožurnál (SRo, 18:02, 7.4.2012)

Kremnická Kalvária má ochrániť mesto pred vodou (TA3, 13.4.2012)

TB ministra životného prostredia o prioritách rezortu (TA3, 35:50, 20.4.2012)

Protipovodňové opatrenia budú prehodnocovať (TA3, 28.4.2012)

Projekt stavania mikropriehrad bude zrušený (TA3, 9.7.2012)

Kravčík nie je blázon (.týždeň, 28.9.2012)

Novela zákona o odpadoch/ Postup štátu proti povodniam, TA3, 19.5.2013 (posledných 10 minút)

 

 

Iveta Radičová o Michalovi Kravčíkovi a protipovodňovej ochrane

 

"Poviem taký krátky príbeh. Máme taký protipovodňový program, pretože nás to ešte aj takto sklátilo a manažér, ktorý to robí mi volá jedného dňa a hovorí, pani premiérka, to sa mi sníva. Ja chodím po tých obciach, tam dávno bolo rozhodnuté, to počítač počíta podľa kritérií a všetky obce sú zaradené postupne, kde povodne boli, čiže na každú príde. A na to mi hovorí, volajú mi starostovia, za mnou idú tri firmy, ktoré vyberajú desať percent, dvadsať percent, tridsať percent, lebo to vraj vybavili. Čiže máte ešte takých ex post, ktorí chodia a tvrdia, že vďaka nim existujú peniažky v tých obciach. To je lož. Potom rovno musíme hneď spúšťať listy starostom, polícia nestíha vyšetrovať, to je zažraté, hrozne zažraté, hlboko."

Show Jana Krause, 28.10.2011

 

"Ja som až šokovaná častokrát, tým čo je schopný niekto vyprodukovať, vymyslieť, skonštruovať. Poviem jeden príklad za všetky. Ja mám nesmierne rada Miša Kravčíka. Poznám ho roky rokúce. Áno, on je taký, svojím spôsobom iný ako ostatní, ale takých treba aj do tej politiky s novými nápadmi, novými programami.

Miško mi volá z terénu, keď sme spustili ten protipovodňový program, pani premiérka, viete čo sa tu deje, vieš čo sa deje? Šak pomôž mi! Čo je Mišo? Volajú mi starostovia, že v tých obciach kde som bol, za mnou kráčajú mi v stopách dve firmy, ktoré tvrdia, že oni vybavili tie projekty, ktoré on tam realizuje. My sme hneď spustili: listy starostom, nebláznite, nie je to pravda, políciu, všetko čo s tým súvisí. Boli vyberať ten desiatok, tridsiatok ex post ako kráčali za Mišom Kravčíkom v teréne."

(Pod lampou. 3. november 2011 .týždeň, 4.11.2011)

 

 

Videá z monitoringu na You Tube

 

lokalita Brehy

Vyhne: SO-03 Potok 3 - 6 prehrádzok objem 1061 m3

Hranovnica: Ako proti povodniam?

 

 

 

 

Výber z internetových diskusií pod článkami v denníku SME

(v diskusii sú uvedené len autorizované príspevky)

 

 

 

Výkon každej verejnej funkcie je predovšetkým o zodpovednosti. Týka sa to najmä projektov, kde sa čerpajú peniaze z verejných zdrojov, európskych fondov a pod. Mám konkrétne na mysli projekt týkajúci sa prevencie proti povodniam http://www.krajina.gov.sk/22677/aktuality.php V tomto prípade boli ignorované odborné posudky špecializovaných pracovísk a celý projekt je netransparentný. Stačí si kliknúť na dokumenty a odborné komisie http://www.krajina.gov.sk/22679/dokumenty.php V celom projekte sa majú prefinancovať dve miliardy eur, akými kanálmi však v skutočnosti tie peniaze potečú a čo sa z nich má v skutočnosti financovať, nie je isté. Celou kauzou sa zaoberal aj R. Kazda http://blog.etrend.sk/radovan-kazda/2010/08/31/och rana-proti-povodniam-radicovej-ppp-pekelne-predraz ene-projekty/ V čase krízy, keď občania musia znášať jej ekonomické dôsledky, je takéto mrhanie finančnými prostriedkami zarážajúce. Celý "projekt" má znaky "emisnej kauzy", kde už Slovensko prišlo o milíóny eur.

 

Pavel Matejovič: Zosuv pôdy, Pravda, 27.12.2010

 

 

Súčasná vláda sa rozhodla, že proti povodniam chce bojovať predovšetkým prostredníctvom zadržiavania vody v krajine. Súčasne ignorovala pripomienky odbornej verejnosti, ktorá upozorňovala na možné riziká zosuvov pôdy pri intenzívnych atmosférických zrážkach, najmä na geologicky nestabilnom podloží. Viac ako 1,3 miliardy eur, ktoré majú ísť na tento pochybný projekt z Európskej investičnej banky, budú investované netransparentne. Jediný, kto tento projekt podľa uvedenej stránky garantuje sú dvaja ľudia: Ing. Martin Kováč a Ing. Michal Kravčík, CSc. Zadržiavanie vody v krajine na rizikových územiach môže vážne ohroziť bezpečnosť obyvateľov a spôsobiť tak obrovské materiálne škody. V prípade, že geologický prieskum ukáže na takéto bezpečnostné riziká, vláda sa zároveň vystavuje aj právnym konzekvenciám. Článok v denníku SME od M. Jesenského preto správne poukazuje na tento vážny problém, ako aj na ignoranciu všetkých doterajších vlád zaoberať sa týmto problémom: "Doterajšie vlády varovania odborníkov ignorovali. (...) A tak niektoré stavebné úrady ďalej vydávajú povolenia na výstavbu aj v oblastiach geologického hazardu." Preto je v tejto súvislosti zarážajúce, že súčasná vláda nielen v tejto ignorancii pokračuje, ale svojimi

neodbornými riešeniami túto situáciu ešte viac zhoršuje.

Pavel Matejovič: Zosuv pôdy, SME, 2.3.2011

 

V súvislosti s vyjadrením vládneho splnomocnenca Martina Kováča mi tam chýba ešte názor ďalšieho "odborníka" na povodne Michala Kravčíka. Ten by určite prezentovala nejaký svoj "projekt", najskôr by asi rozryl a rozbagroval celé územie údolia postihnutých obcí asi tak, ako to už urobil v prípade Košického lesoparku, čo daňových poplatníkov stálo 30 tisíc euro. Alebo by obyvateľom postihnutej oblasti kúpil sudy na zadržiavanie vody, ako to bolo v prípade Hranovnice, čo posvätila svojou účasťou osobne aj pani premiérka. Miesto toho, aby vláda pomáhala ľuďom z postihnutých oblastí, dáva priestor takýmto "odborníkom", aby mohli investovať finančné prostriedky do podobných aktivít. Dnes, keď inštitúcie, ktoré môžu reálne pomáhať pri prevencii povodní žijú na pokraji zániku, vláda štedro podporuje Kravčíkove vodohospodárske vízie. Je to aj napriek tomu, že už dávnejšie na tento problém kriticky poukázali nielen viacerí odborníci, ale aj konzervatívni a pravicoví publicisti, napríklad vo svojom blogu v Trende R. Kazda.

Preto Kováčove vyjadrenie považujem v tejto situácii za vrchol vládneho cynizmu. Vyzerá to tak, ako by za situáciu, ktorá tam vznikla, boli zodpovední obyvatelia postihnutej oblasti, pretože "zužovali brehy v obci". Túto situáciu však spôsobili extrémne zrážky, ktoré sa vyskytujú a budú sa vyskytovať v súvislosti s klimatickou zmenou. Na tento problém upozorňovali odborníci už veľmi dávno. Dnes sú však ich názory zámerne spochybňované práve takými ľuďmi ako Michal Kravčík, resp. finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu idú na jeho vodohospodárske vízie a nie na výskum a projekty, ktoré sú garantované špecializovanými odbornými pracoviskami zapojenými do medzinárodných projektov. Rovnako sa tu aj mrhá verejnými finančnými prostriedkami, ktoré by mohli slúžiť na kompenzáciu škôd vznikajúcich pri takýchto živelných udalostiach.

Pokiaľ ide o to "popasovanie sa s príčinou" s tým súhlasím, riešenie problému klimatickej zmeny na globálnej úrovni je však veľmi komplikované. Pokiaľ ide o antropogénny vplyv na odtokový režim, na túto tému existuje u nás a v zahraničí množstvo vedeckých štúdií a projektov, ktoré sa však na rozdiel od Kravčíkových vodohospodárskych vízií opierajú o mnohoročný výskum garantovaný medzinárodnými vedeckými inštitúciami. Napríklad v Česku existuje odborná práca od J. Červeného a kolektívu pod názvom Podnebí a vodní režim ČSSR ešte z roku 1984, kde autori upozornili na problematiku odlesňovania a následného odplavenia ornice a rýchleho ohrievania a vysušovania pôdy. Na celej práci však pracoval kolektív vedcov, ktorí sa precíznejšie, citlivejšie a hlavne komplexne snažia redukovať negatívne dôsledky antropogénnej činnosti.

Samozrejme, dnes už existuje veľmi veľa nových a modernejších projektov zameraných na citlivú rekultiváciu krajiny (nie však bagrovaním jám, likvidovaním lesných ciest a kupovaním dažďových sudov). Rovnako nikde vo svete nepoznám podobný prípad, že by takýto investične náročný projekt vo výške 1 miliardy eur odborne garantoval jeden človek.

Pavel Matejovič: Vládny splnomocnenec, SME, 9.6.2011

 

50- alebo 100-ročná voda je stav hladiny rieky, ktorý bol v priemere prekročený raz za 50 alebo 100 rokov v danom profile toku (na danom mieste). Stanovuje sa to z dlhodobých (aspoň 30-ročných) meraní stavov hladín tokov štatistickými metódami pomocou teoretických modelov. Keďže takých profilov riek máme na Slovensku asi 200, tak sa môže 50- alebo 100-ročná voda vyskytnúť niekde na Slovensku v niektorom roku aj viackrát. Platí totiž pravidlo, že pri náhlej povodní z búrok sa môže vyskytnúť vysoký stav hladiny vody (100-ročná voda) tesne za jadrom maximálnych úhrnov zrážok, no už niekoľko desiatok km za týmto miestom (nižšie na toku rieky) sa povodňová vlna výrazne sploští a bude tam len 5- alebo 10-ročná voda. Podobne je to aj s úhrnmi zrážok.

Na Slovensku máme 700 zrážkomerných staníc a skoro každý rok je na niektorej z nich (zvyčajne vždy na inej) prekročený denný alebo 2-denný úhrn zrážok zodpovedajúci 100-ročným zrážkam. Keďže ide o priemernú pravdepodobnosť opakovania mimoriadnych javov, tak to neznamená, že sa tieto javy opakujú v 50- alebo 100-ročných intervaloch. Môže sa stať, že sa 100-ročné zrážky v tej istej lokalite vyskytnú aj 2x ročne alebo sa za 200 rokov nevyskytnú ani raz. Klíma sa ale mení, rastie teplota vzduchu (na Slovensku o 1,7 °C za 130 rokov), čím sa zvyšuje množstvo vodnej pary v atmosfére a zvyšuje dynamika atmosférických procesov spojených s vodnou parou, preto aj rastú extrémy zrážok. Ak sa oteplí o 1 °C, tak rastú extrémy zrážkových úhrnov asi o 10%.

Je ale tiež pravda, že nevhodné obhospodarovanie krajiny zvyšuje riziko povodní. Ak je ale povodie nasýtené vodou, tak 50- alebo 100-ročné zrážky vedú k vzniku lokálnej povodne takmer vždy. 100-ročné zrážky u nás predstavujú od asi 70 do asi 180 mm zrážok za 1 deň (rozdiely na rôznych miestach na Slovensku). Búrkové jadro s takými zrážkami môže mať plochu 10 až 100 km². Ak sa takéto jadro zrážok trafí vhodne na dané povodie nasýtené vodou, tak vznikne pri 100 mm zrážkach a nasýtenom povodí prebytok vody 1 milión až 10 miliónov m3, ktorý musí niekam odtiecť.

Prehrádzky Ing. Kravčíka nemajú v takom prípade žiaden význam, navyše sa môžu silným prúdom vody deštruovať a nahromadiť v zúžených priestoroch a povodeň značne skomplikovať. Suchý polder je najlepším riešením, pretože je investične relatívne nenáročný ani pri objeme 1 milión m³ a môžeme ho zvoliť na takom mieste (lúka, poľnohospodárske pole...), kde sú škody minimálne. Prevádzka suchého polderu je veľmi jednoduchá a priemerne v 95% rokov sa môže využívať na poľnohospodárske účely.
 

Milan Lapin: Čo je to 100-ročná voda?, SME 12.6.2011
 

 

Ak je povodie nasýtené vodou, tak ďalšie úhrny zrážok už nie je možné v povodí zadržať žiadnymi čiastkovými opatreniami, je možné iba mierne spomaliť odtok alebo uložiť prebytočnú vodu dočasne v nejakej veľkej nádrži. Zoberme si kalkulačku: Búrkové jadro so zrážkami vyše 100 mm za niekoľko hodín môže mať plochu 10 až 100 km². Ak sa takéto jadro zrážok trafí vhodne na dané povodie nasýtené vodou, tak vznikne pri 100 mm zrážkach a nasýtenom povodí prebytok vody 1 milión až 10 miliónov m³, ktorý musí niekam odtiecť. Prehrádzky Ing. Kravčíka nemajú v takom prípade takmer žiaden význam, pretože objem vody, ktorý môžu zadržať v danom povodí je len niekoľko desiatok m³ (možno stovky m³). Navyše sa môžu silným prúdom vody deštruovať a nahromadiť v zúžených priestoroch a povodeň tak značne skomplikovať. Suchý polder je zrejme najlepším riešením, pretože je investične relatívne nenáročný ani pri objeme 1 milión m³ a môžeme ho zvoliť na takom mieste (lúka, poľnohospodárske pole...), kde sú škody minimálne. Prevádzka suchého polderu je veľmi jednoduchá a priemerne v 95% rokov sa môže využívať na poľnohospodárske účely.
 

Milan Lapin: Existujú objektívne limity zadržania, SME 18.6.2011

 

 

Riziko povodní súvisí s viacerými príčinnými faktormi, no rozhodujúce je množstvo zrážok, ktoré spadne na dané povodie za určitý čas. Klimatológovia majú pomerne spoľahlivo vypočítané priemerné riziko výskytu zrážok s určitým úhrnom na celom území Slovenska. Použili na to merania úhrnov zrážok na 557 staniciach od roku 1949. Ukazuje sa, že tzv. 100-ročné zrážky, čiže priemerná pravdepodobnosť prekročenia denného úhrnu zrážok raz za 100 rokov je na Slovensku pre úhrny zhruba od 70 do 180 mm (70 až 180 litrov na m²). Sú lokality, kde je riziko väčšie ako 150 mm (aj okolie Malých Karpát a Tatier), alebo menšie ako 100 mm (predovšetkým južná časť nížin na Slovensku). Také mapy sú na Slovenskom hydrometeorologickom ústave. 100-ročné zrážky ale neznamenajú, že sa opakujú pravidelne raz za 100 rokov, ide o dlhodobý priemer. Tejto skutočnosti by sa mali prispôsobiť aj naše aktivity v rôznych oblastiach na Slovensku.

Nie je pravda, že sme proti povodniam bezmocní. Existuje možnosť takých opatrení, aby sa riziko zmenšilo na čo najmenšiu mieru. Ide predovšetkým o 10- až 100-ročné zrážky. V prípade výskytu 500-ročných zrážok sa veľkým škodám nevyhneme, také úhrny zrážok sa ale dajú s určitým predstihom predpovedať a je možné zachrániť aspoň životy ľudí a významné cennosti. Ďalšími príčinnými faktormi sú: predchádzajúca nasýtenosť povodia vodou (čo je možné spoľahlivo určiť vopred), využívanie krajiny (o čom by mali byť spoľahlivé informácie) a aktívne protipovodňové opatrenia (najmä stav tokov, hrádze, vodné nádrže a suché poldre - o tom by mali byť tiež dobré informácie vopred).

Ak to zosumarizujeme, tak jediným prekvapujúcim faktorom by mali byť náhle vysoké úhrny zrážok. V súčasnosti majú meteorológovia k dispozícii podrobné údaje o vývoji rôznych meteorologických javov, no výskyt mimoriadne vysokých úhrnov zrážok sa nedá predpovedať pre dané miesto s väčším predstihom ako 1 hodina. Aj to je dostatočne dlhá doba na vykonanie potrebných preventívnych opatrení na záchranu životov a cenného majetku. Na to ale musí existovať protipovodňový predpovedný systém za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných. To však aj čosi stojí, náklady sú ale určite oveľa nižšie ako suma škôd na Slovensku za uplynulých 15 rokov.

 

Milan Lapin: Riziko povodní, SME 18.6.2011

 

 

100-ročné zrážky nie sú rovnaké na celom území Slovenska, súvisí to predovšetkým s orografiou (náveterné efekty a vhodnosť na rozvoj búrok). Odhad 50-, 100 a 200-ročných úhrnov zrážok sa dá vypočítať z kvalitných a dlhodobých meraní zrážok pomocou teoretických distribučných kriviek. Pre hodinové až mesačné úhrny zrážok dobre vyhovuje napríklad štatistický model rozdelenia Pearson III. Najdlhšie rady pozorovaní máme v Hurbanove (od 1871), na viacerých staniciach od 1881 a až na 203 staniciach od 1901. Podrobné údaje o extrémoch zrážok máme od roku 1949 na 557 staniciach. To nám umožňuje celkom spoľahlivo odhadnúť úhrny s pravdepodobnosťou prekročenia raz za 100 rokov na celom území Slovenska. 500- a 1000-ročné zrážky sú len hypotetické údaje odhadnuté z tvaru teoretickej krivky, no môžu byť celkom dobrou mierou rizika. 500-ročné zrážky sú pri denných úhrnoch zvyčajne asi o 10% vyššie ako 100-ročné zrážky.

Ing. Kravčík rád operuje veľkými číslami a odvážnymi závermi. Je dobré overiť si tvrdenia podľa výpočtov a analýz uvedených vo vedeckej literatúre. Nepochyboval som nikdy o tom, že les má veľmi dôležitú úlohu v zadržiavaní zrážkovej vody. Ako uvádzajú viacerí autori, retencia povodia závisí od pôdnych, orografických, hydrogeologických a vegetačných podmienok. Ak je však pôda nasýtená vodou, tak ďalšie zrážky už neprijme a formuje sa odtok. Zadržanie takejto prebytočnej vody v povodí v objeme 50 tisíc m³ v malom povodí prehrádzkami, ako uvádza Ing. Kravčík, je ťažko obhájiteľná hypotéza. Záver je teda taký, že ak sa robia v lesoch bežné a odporúčané protierózne opatrenia, tak tam nie je potrebné budovať žiadne ďalšie prehrádzky. V malom povodí (10 km²) môže výnimočne pri 100 mm zrážkach vzniknúť až 1 milión m³ nadbytočnej vody. To sa nedá ani zachytiť a ani zmierniť žiadnymi prehrádzkami, ak je povodie nasýtené vodou. Kravčíkové prehrádzky môžu plniť určitú funkciu len pri výskyte normálnych zrážok a nie extrémnych. To sa dá ale dosiahnuť aj oveľa lacnejším spôsobom - iba dodržiavaním odporúčaných postupov pri hospodárení v lesoch. Objemy vody pri extrémnych (50- až 500-ročných) zrážkach musíme riešiť inak. Vodohospodári majú rad riešení ako sa dá povodňová vlna sploštiť alebo dočasne uložiť v pripravenom priestore (vodná nádrž, suchý polder, medzihrádzový priestor atď.).

Ako píše pán Matejovič poznáme niekoľko druhov povodní a niekoľko druhov príčinných podmienok, ktoré vedú k vzniku povodní. Každá z nich potrebuje špecifické riešenie. Robí sa kvôli tomu rozsiahly výskum rôznymi odbornými inštitúciami. V riešeniach Ing. Kravčíka takýto postup úplne absentuje. Nedopočul som sa ešte o žiadnom nezávislom oponentskom konaní jeho návrhov a ani terajšieho nákladného projektu protipovodňových opatrení. Aj preto je tento projekt už od začiatku sporný a je proti nemu taká negatívna reakcia z odborných kruhov.

Milan Lapin, SME 19.6.2011

 

V prezentovanom článku v SME sa uvádza názor Ing Kravčíka hneď na začiatku "Aj táto tragédia, v ktorej sa ocitli desiatky rodín z okolia, je podľa neho dôkazom zmrzačenia slovenských lesov. Pôda v nich vraj už nedokáže zadržať napršanú vodu." Samozrejme, podsúva riešenie za 1 G Euro - prehrádzky vybudované v lesoch ako protipovodňová ochrana. Odborníci vedia dobre, že pri správnej ťažbe v lesoch a správnom hospodárení v lesoch v súlade s platnými predpismi sa dosiahne potrebná retenčná schopnosť lesa aj bez prehrádzok. Kravčíkove prehrádzky teda neplnia žiadnu protipovodňovú funkciu, lebo po dosiahnutí nasýtenia povodia ďalšie zrážky už vždy spôsobujú zvýšenie prietokov v potokoch a riekach v závislosti od ich množstva. Tzv. 100- a viacročná voda sa musí riešiť inak ako prehrádzkami a to by si mala uvedomiť aj Vláda SR kým nie je neskoro. Protipovodňové opatrenia sú bežné vo všetkých vyspelejších krajinách, riešia sa na základe rozsiahleho výskumu a dlhodobých skúseností. Stačí zájsť len do Rakúska a Česka.

Milan Lapin, SME 21.6.2011

 

Každý projekt, teda aj Kravčíkové prehrádzky, ako pokus o "protipovodňovú ochranu" by mal byť posúdený nezávislými odborníkmi a prejsť riadnym (verejným) oponentským konaním. Pritom je jedno, že či ide o tisíc alebo miliardu Euro. Všetkým, ktorí sa do protipovodňovej ochrany aspoň trochu rozumejú, je jasné, že tieto prehrádzky majú ďaleko ku komplexnej protipovodňovej ochrane. Dokonca môžu priebeh a ničivé účinky väčších povodňových vĺn aj zhoršiť (o tom sa už popísalo dosť diskusných príspevkov). Komplexne by mal byť tento projekt posúdený najmä preto, že je financovaný prevažne z verejných peňazí, čiže všetci sa naň skladáme.

Milan Lapin, SME 14.7.2011