Klimatické sprisahanie

      

Tvrdenie, že globálne otepľovanie vykonštruovali podvodní klimatológovia, sa podľa  listverse.com a wikipédii dostalo na úroveň konšpiratívnych teórií. Túto informáciu uverejnil v článku M. Krekoviča: Konšpiračné teórie: všetko je inak (6.5.2010) aj denník SME. "Klimatologické sprisahanie" sa tak dostalo na úroveň iných sprisahaneckých teórií, ktoré napríklad interpretujú dejiny ako snahu Židov o celosvetovú nadvládu (Protokoly siónskych mudrcov),  "odhaľujú" pristátie Američanov na Mesiaci ako mediálnu kamufláž, alebo tvrdia, že princeznú Dianu  dala zavraždiť britská kráľovská rodina.

     Teória o "klimatickom sprisahaní" má svoje korene na začiatku 90-tych rokov dvadsiateho storočia, kedy sa objavili názory, že za  teóriou o globálnom otepľovaní je túžba nájsť nového nepriateľa po skončení studenej vojny. Na jej pozadí vraj stoja zelení a rôzni vládni predstavitelia, aby našli dôvody na ovplyvňovanie svetovej politiky. Tento názor neskôr intenzívne pestovala Bushova administratíva. Tu sa však stal súčasťou aj iných sprisahaneckých nábožensko-vizionárskych teórií, ako aj snahe nastoliť "nový svetový poriadok". No už v roku 1980, bezprostredne po svojom zvolení, americký prezident R. Reagan presadzuje konzervatívnu líniu namierenú proti teórii o globálnom otepľovaní, ktorú neskôr presadzujú tzv. klimatickí skeptici.

      Snaha o diskreditáciu klimatologických výskumov bola v tomto prípade motivovaná predovšetkým ekonomickými záujmami. Smerovanie svetovej politiky dnes v mnohom ovplyvňuje petrochemický priemysel a obchod s ropou. Vedľajším produktom spaľovania fosílnych palív (uhlie, ropa) je  oxid uhličitý, ktorý má hlavný podiel na zosilňovaní prirodzeného skleníkového efektu. Práve tento fakt je súčasťou vedeckej argumentácie už takmer 200 rokov, pričom sa opiera aj o laboratórne pozorovania.

      Na  diskreditáciu klimatológov, ktorí  už od 70-tych rokov dvadsiateho storočia upozorňovali na tento environmentálny problém, boli vynakladané značné finančné prostriedky. Zároveň boli vytvárané rôzne mediálne stratégie, často veľmi sofistikované, ktoré mali spochybniť dôveryhodnosť klimatologických pozorovaní (ich štatistické spracovanie a následné klimatické scenáre).

       Nie všetkých klimatických skeptikov však možno považovať za platených agentov petrolejárskych nadnárodných spoločností.  V slobodnej spoločnosti možno pochybovať o čomkoľvek, otázne však je, či takúto pochybnosť možno považovať za vedecký argument. Napríklad do tejto kategórie patrí tvrdenie, že Zem je plochá doska (existuje vraj sekta, ktorá  takéto názory naozaj hlása). Tento "názor" však už nik dnes nebude považovať za súčasť vedeckej argumentácie. Hoci by ho prezentoval akokoľvek "presvedčivo". Podobne sa to týka aj vierohodnosti rôznych konšpiratívnych teórií.

     Do inej kategórie patria "klimatickí skeptici" typu Václava Klausa.  V tomto prípade  však ide len o politický exhibicionizmus a narcizmus. Knihy typu "Modrá, nikoli zelená planeta" by možno nik nevydal, resp. by  ich nebral vážne, ak by sa Klaus neocitol v tak vysokej štátnej funkcii.  Neustále opakovanie, že klimatológom ide len o tučné granty, len vypovedá o mentálnom svete českého prezidenta. Toto ohováranie je azda najchronickejším a najfrekventovanejším "protiargumentom", ktorí si po Klausovi osvojili predovšetkým tzv. konzervatívni žurnalisti, aby tak zakryli svoju argumentačnú bezradnosť. Vytvára sa tu falošný obraz, že klimatická zmena ako reálny vedecký fakt nejako súvisí s pokútnym financovaním. Aj takéto myslenie je súčasťou konšpiratívneho chápania sveta, kde za všetkými mocenskými nitkami ťahajú nejaké tajné spolky.

     To, že informácia z listverse.com sa ocitla práve na stránkach denníka SME, možno považovať za dobrý signál. Už aj preto, že tieto noviny nemožno považovať za šíriteľov "liberálno-ľavicovej" ideológie. Do tejto kategórie však nikdy nepatrila ani teória o globálnom otepľovaní (medzi klimatológmi, ktorí sa zaoberajú klimatickou zmenou, sú rovnako liberálne aj konzervatívne zmýšľajúci vedci).

   Najdôležitejším odkazom rebríčka konšpiratívnych teórií je však ten,  ktorý problematike klimatickej zmeny prisudzuje  vedeckú váhu.  Nie je teda produktom  ideologického učenia, ale výsledkom exaktného pozorovania a výskumu.   

Pavel Matejovič       

   

P.S.

Autorovi tohto textu  vzápätí po jeho zvetejnení  pribudol na tajnom účte tučný obnos. Je zároveň členom tajného "klimatického bratstva", ktoré organizuje celosvetové sprisahanie.