Klimatizácia – za a proti

 

Pavel Matejovič 19.7.2019

 

 S problémom, ako aspoň na okamih uniknúť neznesiteľným horúčavám, je dnes počas leta konfrontovaný takmer každý. Často ani v noci neprichádza vytúžené osvieženie – počas tropických nocí sa efekt prirodzeného vetrania nedostaví a vzduch v rozhorúčených miestnostiach neklesá pod 28° C a dosahuje aj hodnoty okolo 30 °C. Ešte horúcejšie je v mestách, kde sa v dôsledku urbánnej zástavby vytvárajú ostrovy tepla. Jediným riešením je v takejto situácii klimatizácia. Môj osobný názor je názorom používateľa, v žiadnom prípade nechcem propagovať nejaký konkrétny produkt.

 

 V súvislosti s používaním klimatizácie už vzniklo množstvo neopodstatnených fám a predsudkov. Jeden z najrozšírenejších názorov hovorí, že pre bežného človeka je cenovo nedostupná. To je omyl. Už dnes sú na trhu klimatizácie, ktorých cena sa približuje cenám bežných elektrospotrebičov. Tvrdenie, že lacné klimatizácie sú nekvalitné, je neopodstatnené. Klimatizácia je v podstate „jednoduché“ zariadenie, ktoré funguje podobne ako chladnička. O jej zdravotnej nezávadnosti nakoniec rozhoduje sám používateľ aj tým, ako sa stará o jej pravidelné čistenie podobne ako je tomu pri chladničke.

 

 Ďalším predsudkom je fáma o jej zdravotnej škodlivosti. Aj tu rozhoduje jej používateľ – kde ju umiestni, akým spôsobom sa studený vzduch bude šíriť po miestnostiach a pod. Studený vzduch tak nemusí priamo prúdiť na ľudský organizmus a vyvolať tak závažnejšie infekčné ochorenia. Podobne sa to týka aj izbovej teploty, ktorú si môže regulovať používateľ. Klimatizácia vo verejných budovách a dopravných prostriedkoch je špeciálny prípad. V tomto prípade, ak je napríklad teplota v interiéri nastavená na relatívne nízke hodnoty, klimatizácia naozaj predstavuje zdravotné riziko.

 

            

 

 Ani účet za spotrebovanú elektrickú energiu nemusí predstavovať problém. Horúčavy nie sú u nás kontinuálne, ale dostavujú sa v epizódach, ktoré trvajú niekoľkých dní, maximálne týždňov. Klimatizácia tak nemusí byť v prevádzke celé leto a celková platba za spotrebovanú energiu sa môže rovnať jednomesačnej splátke za teplo. To, čo ušetríme v zime za teplo, môžeme v lete využiť na klimatizovanie.  

 

Výhrada ekológov, že klimatizácie zvyšujú energetickú spotrebu, má ale reálne opodstatnenie. Týka sa to najmä obrovských sklených mrakodrapov, kde jediný spôsob vetrania sprostredkúva klimatizácia. Napríklad v USA spotreba elektrickej energie veľmi rastie v čase najväčších horúčav. Pre našu energetickú sieť však dnes klimatizácie nepredstavujú väčšiu záťaž. Netreba zabúdať, že aj produkcia tepla v zime je rovnako spojená so značnými energetickými výdajmi  – kúrenie v chladnom polroku je energeticky oveľa náročnejšie ako klimatizovanie počas horúčav. Okrem toho vysoké teploty môžu predstavovať rovnaké zdravotné riziko ako chlad. Pre ľudí so zdravotným problémami je klimatizácia často jedinou záchranou ako uniknúť pred neznesiteľnými horúčavami. Aj preto zdravotne bezpečná klimatizácia by mala byť štandardnou súčasťou nemocníc. Netreba zabúdať, že klimatická zmena nám v budúcnosti počas leta prinesie čoraz viac horúcich dní, čím sa riziko teplotného stresu pre chorých a starších ľudí ešte zvýši.