Dňom 28. februára sa skončila meteorologická zima (december-február). Podľa dlhodobej prognózy, ktorú sme vydali na začiatku decembra 2012, bola ako celok na Slovensku teplotne normálna, relatívne najchladnejší bol december, mesiace január a február boli teplotne nadpriemerné. Počas zimy neboli zaznamenané výraznejšie vpády studeného arktického vzduchu z vysokých zemepisných šírok, aj preto zima skončila s kladnou teplotnou odchýlkou od dlhodobého priemeru 1901-2000. Priemerná teplota zimy vypočítaná na základe uvedeného priemeru je v Hurbanove -0,2 °C. Relatívne teplejšia bola zima na východe Slovenska, kde teplotná odchýlka dosiahla hodnotu okolo +1 °C, na západe krajiny to bolo okolo +0,5 °C. Uvedené teplotné odchýlky boli v rámci teplotného normálu. Ostatná zima so zápornou teplotnou odchýlkou od dlhodobého priemeru v Hurbanove bola zima 2010/2011, ale aj tá skončila ako teplotne normálna. Teplotne podnormálna zima bola naposledy pred 10 rokmi. Kým zima 2002/2003 dosiahla priemernú teplotu v Hurbanove -1,4 °C, tohtoročná bola o 2 °C teplejšia. Veľmi studená zima bola naposledy v roku 1985, jej priemerná teplota mala v Hurbanove hodnotu -3,6 °C.

Tohtoročná zima však bola zaujímavá najmä z hľadiska atmosférických zrážok, pričom na niektorých miestach spadlo v januári alebo februári vyše 200 % zrážkového normálu. Pretože teploty sa pohybovali okolo bodu mrazu, zrážky často vypadávali vo forme sneženia. Týkalo sa to najmä krajného juhozápadu Slovenska a malokarpatskej oblasti, kde bola uplynulá zima veľmi bohatá na sneh. Podobne tomu bolo aj počas nedávnej zimy 2008/2009, kedy vo februári 2009 dosiahla v hrebeňových oblastiach Malých Karpát snehová pokrývka rekordnú výšku vyše 1 m. Zaujímavosťou je, že v spomenutom roku bola zima relatívne teplejšia, než tohtoročná.

Výdatné zrážky počas tohtoročnej zimy boli podmienené najmä prevládajúcimi cirkulačnými procesmi. V oblasti Stredomoria sa vytvárali tlakové níže, ktoré potom svojím zrážkovým pásmom zasahovali najmä juhozápadné časti Slovenska. Takéto situácie, pri ktorých viac sneží na juhozápade Slovenska než na severe, sú dôsledkom cirkulačných anomálií.

Prejavom atypických cirkulačných podmienok bolo aj mimoriadne sucho v rokoch 2011-2012, ktoré vystriedalo mimoriadne vlhký rok 2010. Rovnako aj výdatné zrážky počas tohtoročnej zimy, ktoré prišli po dvojročnom suchu len dokazujú, že sa zväčšuje časová a priestorová nerovnomernosť v rozložení zrážok a vo všeobecnosti rastie aj extrémnosť počasia. Tieto procesy tiež súvisia s klimatickou zmenou. Je predpoklad, že množstvo zrážok v zimnom období  bude aj v budúcnosti rásť. V krátkom čase teda môže spadnúť veľa zrážok či už v tekutom alebo tuhom skupenstve. Môžu sa teda vyskytovať ako zimy s množstvom snehu, najmä na horách, tak aj situácie, ktoré budú spôsobovať povodne.

Na základe európskych a amerických prognostických modelov by mala byť aj tohtoročná jar, ktorá sa začala 1. marca, pravdepodobne teplotne normálna. Je teda predpoklad, že počasie bude premenlivé a budú sa preto striedať teplejšie obdobia s chladnejšími. Prechodný návrat zimy, najmä v marci alebo v prvej polovici apríla, nie je preto vylúčený. Zrážkovo by mala byť jar rovnako normálna. Pri zrážkach sa však vyskytujú veľké miestne rozdiely, nie je teda možné v rámci Slovenska na tak dlhú dobu predpovedať, či sa vyskytnú výdatné zrážky, alebo naopak budú miesta, kde bude skôr sucho.

                               Obr.1 Odchýlky priemernej teploty zím od dlhodobého priemeru (1901-2000) v Hurbanove.      

                               Šípkou je vyznačená priemerná teplota zimy 2012/2013.

http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/climate/THurbanovo.htm