Obama a Eyjafjallajökull 

  

      "Viete aký je rozdiel medzi Obamom a Eyjafjallajökullom? Žiadny. Obaja sú pre svet katastrofou."

           Nemiestny a trápny vtip? Nuž ako sa to vezme. Nakoniec niet pochýb o tom, že Obama sa po svojom nástupe k moci stal pre určitých militantných jastrabov z okruhu politikov vyznávajúcich konzervatívne hodnoty ozajstnou politickou katastrofou (viacerí Bushovi priaznivci tomu nechceli uveriť a potichu dúfali, že sa nedožije prezidentskej inaugurácie). Zmaril im totiž jeden veľký geostrategický plán, ktorého súčasťou bolo vybudovanie protiraketového dáždnika voči tzv. osi zla. Za týmto plánom sa však skrývali celkom iné záujmy, ktorých súčasťou bolo posilnenie  mocenského vplyvu USA v strednej Európe, pričom americké rakety boli symbolicky namierené  na ideu celoeurópskej integrácie. Nezanedbateľnú úlohu to zohralo aj Bushovo  nábožensko-fundamentalistické vizionárstvo o "novom svetovom poriadku", kde sa realita ovláda zo sedadla  záhradného traktora.  Stačil pritom jeden Obamov telefonát, aby sa tento Bushov americký sen premenil na trosky. O osude strednej Európy sa rozhodlo 21 minút po polnoci, keď Obama zavolal českému premiérovi Janovi Fischerovi, že "radar nebude". Celé mesiace mediálneho masírovania,  ktorého aktérmi boli experti najrozličnejšieho razenia, presviedčajúci českú verejnosť o priam apokalyptických hrozbách z východu, sa tak v jednom okamihu zmenili na frašku.

       Obamov telefonát je však poučením. Presvedčenie, že obyvatelia stredoeurópskeho regiónu rozhodujú o svojom osude v demokratických voľbách, je ilúziou. Podstatou volieb - ako tu už plynie zo samotného označenia - je totiž možnosť výberu z viacerých alternatív. Za radar však nakoniec hlasovali aj českí zelení. Ak by boli v koalícii aj českí komunisti, možno by hlasovali rovnako (príkladom je voľba Václava Klausa za prezidenta). Teda akáže alternatíva? To, že politici nakoniec rozhodujú v rozpore so svojím presvedčením a politickým programom, závisí len od výšky sumy, ktorá im po takomto rozhodnutí pribudne na tajnom účte.

       Slovensko je ešte exemplárnejším príkladom, nie však iba v tom, že zelení tu ako reálna politická sila   neexistujú, ale k zelenej farbe sa dnes hlásia aj ničitelia životného prostredia (príkladom je skládka v Pezinku).  Jediným politickým víťazom sa tu stáva cynizmus.

      Ak bol Obama pre niektorých politikov katastrofou, Eyjafjallajökull bol pre viacerých požehnaním (katastrofou bol azda len pre letecké spoločnosti). Vyhli sa tak nepríjemnému politickému faux pas - zúčastniť sa pohrebu Lecha Kaczynského, ktorý sa počas svojho života netajil xenofóbnymi názormi. Pardón, o mŕtvych len dobre, no napriek tomu celé pozadie leteckého nešťastia zrejme zostane pre nás obyčajných smrteľníkov veľmi dlho utajené. Ale politici už vedia svoje. Tí, ktorí videli film Vrtieť psom už určite vytušili, čo máme na mysli.  Eyjafjallajökull  jednoducho zachránil morálny kredit svetových lídrov. Na svoje si prišli aj médiá, ktoré mali dva týždne o čom písať (informácia postupne prekryla smrť poľského prezidenta) a rovnako aj klimatickí skeptici, ktorí uštedrili ďalšiu ranu parazitom z IPCC. Dôsledkom výbuchu bude vraj globálne ochladzovanie, ako to už naznačil istý slovenský mienkotvorný denník, keď uverejnil rozhovor so skutočným klimatickým odborníkom.

    Či sú teda Obama a Eyjafjallajökull  pre svet skutočnou katastrofou, závisí od uhla pohľadu - ako pre koho. No dnes už vieme, že tou skutočnou katastrofou je kríza demokratických inštitúcií - slobodné demokratické  voľby sa už len bezobsažnou politickou frázou. Z našich hlasov sa stali iba vstupenky pre istú kategóriu "občanov" získavajúcich vďaka "demokratickým voľbám" nadštandardné práva, ktorým sa hovorí poslanecká imunita. V skutočnosti je to len označenie pre akt, ktorému sa svojho času hovorilo "povýšenie do šľachtického stavu".

     Skutočne desivé je však poznanie, že stačí jediný telefonát, havária lietadla či len bezvýznamný výbuch islandskej sopky, aby sme si uvedomili, že naše občianske postoje sú len súčasťou mediálno-politickej reality šou. Inokedy stačí jediný podpis, ktorý rozhodne o živote a smrti miliónov. Od čias Mníchova sa toho až tak veľa nezmenilo.

  

Pavel Matejovič

 

25.4.2010