VPLYV OROGRAFICKÝCH POMEROV NA ROZLOŽENIE SMEROV A RÝCHLOSTI VETRA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA
„Územie Slovenska predstavuje zložitý orografický celok, ktorý je vytvorený Západnými Karpatmi a malou časťou Východných Karpát na východnom Slovensku. Západné Karpaty na Slovensku sú rozdelené na vyše 30 menších i väčších pohorí, ktoré sa zemepisne začleňujú do 3 väčších orografických celkov.
Najväčšiu priemernú rýchlosť má prevládajúci NW vietor i v priľahlých častiach Podunajskej nížiny. Západná časť mesta (na západ od Lamača), ústiaca do Záhorskej nížiny, ako aj ostatná priľahlá oblasť Záhorskej nížiny má v priemere najsilnejší prevládajúci SE vietor. Teda v oblasti Bratislavy a v jej okolí majú najväčšiu priemernú rýchlosť prevládajúce vetry. Naproti tomu mmimum priemernej rýchlosti vetra v oblasti mesta i v priľahlých častiach pohoria Malých Karpát a obidvoch nížin pripadá na severovýchodný až východný vietor alebo na juhozápadný vietor.
Maximum priemernej rýchlosti všetkých smerov vetra v priebehu roka pripadá v celej oblasti Bratislavy a v jej okolí na zimu alebo na jar. Prevládajúci juhovýchodný vietor v západnej časti mesta (na západ od Lamača) a v priľahlých častiach Záhorskej nížiny a na severozápadných svahoch Malých Karpát má hlavné maximum priemernej rýchlosti v zime a vedľajšie maximum v jeseni. Najväčšie sezónne kolísanie priemernej rýchlosti majú prevládajúce smery vetra - na juhovýchodnej strane hlavného hrebeňa Malých Karpát NW vietor a na opačnej strane pohoria SE vietor.
V oblasti mesta na juhovýchod od hlavného hrebeňa Malých Karpát a v priľahlej časti Podunajskej nížiny pravdepodobnosť výskytu najväčších rýchlostí vetra je najväčšia pri prevládajúcom prúdení z kvadrantu N-W. Na opačnej strane pohoria je výskyt extrémnej rýchlosti vetra najpravdepodobnejší z kvadrantu S-E.
V súhlase s celkovým kolísaním priemernej rýchlosti vetra podľa smerov sa prejavuje i sezónne kolísanie celkovej priememej rýchlosti vetra (bez ohl'adu na smer a vrátane bezvetria). Ako vidieť z rozloženia rýchlosti vetra, v oblasti Bratislavy je výskyt väčších rýchlostí vetra najčastejší v zime alebo na jar. Pritom na juhovýchodnej strane pohoria sa takéto rýchlosti vetra najmenej vyskytujú zvyčajne v jeseni. Na druhej strane Malých Karpát výskyt väčších rýchlostí je najzriedkavejší v lete.
V priemere je najveternejšia zima alebo jar. Na juhovýchodnej strane hlavného hrebeňa Malých Karpát je najmenej veterná jeseň a na druhej strane pohoria leto.
Extrémne hodinové rýchlosti vo všetkých troch polohách sa zaznačili v zime - v období maximálnej intenzity všeobecnej cirkulácie v strednej Európe. V profile horný svah-mesto - priľahlá nížina je najveternejší horný svah Malých Karpát a najmenej veterná zastavaná centrálna časť mesta. Maximum priemernej veternosti na Kolibe je podmienené najmä pribúdaním rýchlosti vetra s nadmorskou výškou, zatiaľ čo minimum veternosti na Trnavskej ceste je dôsledkom znižovania rýchlosti vetra mestskou zástavbou.”
Zdroj: Konček, M. a kol.: Klíma a bioklíma Bratislavy. Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1979.
(krátené)
"Orografické podmienky v oblasti Bratislavy a v jej okolí podmieňujú celkovú značnú veternosti v oblasti mesta, a to do takej miery, že Bratislava je jedným z najveternejších miest na Slovensku i v celej republike. Je to významný činiteľ v životnom prostredí mesta, ktoré zvýšená veternosť priaznivo i nepriaznivo ovplyvňuje.
Orografický účinok pohoria Malých Karpát sa prejavuje najmä zosilňovaním NW vetra na záveternej juhovýchodnej strane pohoria a jeho zoslabovaním na náveternej severozápadnej strane. Pri SE vetre sa zasa uplatňuje jeho orografické náveterné zoslabovanie na juhovýchodnej strane pohoria a orografické záveterné zosilňovanie na severozápadnej strane pohoria v Záhorskej nížine. Tieto orografické zmeny sú najvýraznejšie na spodných svahoch, úpätiach pohoria a v priľahlých nížinných pásoch obidvoch nížin.
V celej východnej a južnej časti mesta a zväčša aj v západnej časti mesta má najväčšiu priemernú rýchlosti prevládajúci severozápadný vietor. Dokazujú to i hodnoty priemernej rýchlosti jednotlivých smerov vetra na bratislavských staniciach (tab. 7.7).
Zložitý reliéf Západných Karpát na Slovensku vplýva ako celok na cirkuláciu vzduchu v strednej Európe v zmysle makrosynoptickom, resp. makroklimatickom. Vplyv tohto zložitého reliéfu sa súčasne odráža v úmerne zložitej cirkulácii vzduchu v jednotlivých oblastiach územia Slovenska. Pritom v juhozápadnej časti Slovenska sa na orografickom skresľovaní vetra zúčastňujú i Východné Alpy. Veterné pomery južných častí územia sú čiastočne ovplyvnené severomaďarskými pohoriami a nížinnými oblasťami Maďarska. Výsledky spracovania početnosti smerov vetra vo výške 1000 m nad Krakovom od R. Penndorfa dokazujú zrejmý vplyv Západných Karpát na rozloženie smerov vetra na severnom predhorí Karpát. Prejavuje sa to vo výraznom hlavnom maxime početnosti vetra v kvadrante SW-NW a vo vedľajšom maxime smerov SE-E. Naproti tomu pri smeroch NE-N a SSE-SSW sa javí značne znížený výskyt najmä v dôsledku orografického účinku Západných Beskýd a Vysokých Tatier. Podľa jeho spracovania v vo vrstve do 4000 m nad Krakovom maximum rýchlosti východných vetrov vychádza vo výške 1000 m v dôsledku skreslenia tohto prúdenia karpatským oblúkom. Tieto výsledky sú v zhode s obdobnými výsledkami pre Alpy, ktorých vplyv na výškový vietor v Mníchove sa prejavuje až do výšky 14 km, čo je asi 10 násobok v 50-násobnej vzdialenosti ich relatívneho prevýšenia.
Orografické zníženie medzi Alpami a Karpatmi podmieňuje v celej tejto oblasti charakteristickú cirkuláciu vzduchu s prevládajúcimi smermi vetra pozdÍž osi NW-SE a celkove rýchlejšiu výmenu vzduchu oproti okolitým oblastiam. Takto výrazne ovplyvnené veterné pomery sú v Podunajskej a Záhorskej nížine.
