Počasie akoby chcelo politikom pripomenúť, že environmentálna agenda je na Slovensku pre všetky parlamentné strany horúcim zemiakom. Stačí len spomenúť emisnú kauzu Ficovej vlády. Tá z ministerstva životného prostredia urobila garáž, v ktorej sa uzatvárali miliónové kšefty.

Predstava, že Slovensko sa nachádza kdesi v bezpečnom "klimatickom závetrí", sa ukázala ako iluzórna. Povodne, ktoré v poslednom desaťročí tak potrápili Českú republiku, sa v tomto roku nevyhli ani Slovensku. Už v prvú povolebnú noc pod dojmom euforického víťazstva bývalej opozície zaznel starý známy slogan, ktorým sa pýšila Dzurindova vláda. Slovensko sa vraj opäť stane "tigrom strednej Európy". Po tom, čo ľudia v tých dňoch prežívali na východnom Slovensku, zneli tieto slová ako cynický výsmech.

Urobiť z ekonomického rastu modlu je cestou do priepasti. Okrem toho práve neoliberálna ekonomika, najmä finančné záujmy nadnárodných ropných spoločností, sú hlavnou prekážkou znižovania emisií skleníkových plynov. Tie vznikajú pri spaľovaní uhlia a ropy a sú hlavnou príčinou zosilňovania prirodzeného skleníkového efektu atmosféry.

Samozrejme, povedať, že za všetky extrémne prejavy počasia je zodpovedné globálne otepľovanie, je zjednodušujúce. Je pravda, že klimatické extrémy a veľké povodne sa vyskytovali aj v minulosti. Zarážajúca je však kumulácia extrémnych prejavov počasia v relatívne krátkom časovom období. Napríklad dve najteplejšie letá najmenej za posledných rokov 150 rokov sa vyskytli v uplynulom desaťročí (2003, 2007).

Rovnako absolútne maximum teploty na Slovensku bolo prekonané pred tromi rokmi - 20. júla 2007 namerali v Hurbanove 40,3 °C. Aj v tomto roku už boli prekonané viaceré klimatické extrémy. Za celý máj spadlo v Hurbanove 200 mm zrážok, čo bol absolútne najvyšší mesačný úhrn zrážok na tejto stanici od začiatku meteorologických pozorovaní, ktoré sa tu vykonávajú od roku 1871. Klimatická zmena sa teda netýka len teploty. Zrážkové rekordy boli prekonané aj na viacerých miestach Slovenska.

Vo svete už väčšina politikov klimatickú zmenu považuje za vážny environmentálny problém. Inou kapitolou sú, samozrejme, reálne politické rozhodnutia. Ustavičné obviňovanie klimatológov z falšovania nameraných údajov však nemôže byť odpoveďou na tento problém. Vďaka Obamovi panuje už aj v USA priaznivejšie politické prostredie. Je otázne, akým smerom sa chce uberať budúca slovenská vláda. Či uprednostní ekonomické priority pred ekologickými, alebo inak povedané, či sa chce vydať čínskou a kórejskou, alebo škandinávskou cestou.

Posunie teda Slovensko na Východ, aby z neho urobila "ázijského tigra", alebo bude mať záujem na tom, aby naša krajina aj naďalej zostala plnohodnotným členom Európskej únie, ktorá kladie dôraz aj na environmentálnu problematiku? Aj v ekologickej oblasti sa totiž môže reálne uplatniť princíp solidarity (pomoc pri povodniach, investície do adaptačných opatrení, ekologická kultivácia krajiny, varovné systémy a pod.).

Pavel Matejovič

Text bol publikovaný v Pravde 21.6.2010