Z hľadiska veľkopriestorovej cirkulácie atmosféry
sme vybrali dve referenčné obdobia (1950-1970) a (1990-2008). Aj
na jar má čoraz dominantnejší vplyv azorská kvázistacionárna
anticyklóna. Zároveň pozorujeme v oblasti severného Atlantiku
všeobecný pokles tlaku vzduchu. Medzi oboma barickými útvarmi sa
zvýrazňuje tlakový gradient a prúdenie teplého vzduchu od západu
až juhozápadu smerom do európskeho vnútrozemie je
intenzívnejšie. Vplyv azorskej anticyklóny má podstatnejší vplyv
v druhej polovici jari, najmä v máji, kedy už skoro nastupujú
letné a tropické dni.
Tohtoročný apríl sa možno priblíži k najteplejšiemu aprílu z roku 2000
Premenlivý a vlhký marec V tomto roku sa zdá, akoby si marec a apríl vymenili svoje pozície. V marci prevládalo premenlivé, veterné a vlhké počasie, ktoré bolo dôsledkom príležitostných vpádov chladného vzduchu zo severu. Jeden z výraznejších vpádov studeného vzduchu nastal v noci zo 17. na 18. marca, kedy prešiel cez naše územie od severu výrazný studený front. Pri prechode studeného frontu sme zaznamenali prvé tohtoročné búrky. Za ním začal prúdiť po zadnej strane tlakovej níže so stredom na Pobaltím veľmi studený, pôvodom arktický vzduch.
posledná aktualizácia: 10. apríla 2009
Poveternostná situácia zo dňa 17.3.2009 o 18:00 h UTC (podľa Wetterzentrale) V severozápadnom prúdení začali zároveň prenikať do strednej Európy jednotlivé frontálne systémy. Ďalší výrazný front prešiel naším územím 24. marca. Bol spojený s hlbokou tlakovou nížou so stredom nad Pobaltím. Aj preto najviac zrážok spadlo v horských polohách severného Slovenska. V polohách nad 800 až 1000 m boli zrážky väčšinou snehové. V priebehu troch dní napadlo v Oravskej Lesnej 50 cm snehu a 25. marca tam snehová pokrývka dosiahla výšku vyše 1 m. Ešte viac snehu bolo v najvyšších horských polohách Vysokých a Nízkych Tatier (3 až 4 m). Veľa zrážok bolo aj v oblasti Záhoria, Malých Karpát a Bratislavy (80 až 120, v Malých Karpatoch až do 150 mm). Atmosférické zrážky spolu s naakumulovanou vlahou obsiahnutou vo vysokej snehovej pokrývke (vo februári bolo v Malých Karpatoch takmer 1 m snehu) vytvorili podmienky na vzostup miestnych vodných tokov a ich lokálne vyliatie. Vyskytli sa však aj oblasti, kde neboli zrážky až také výdatné. Napríklad v Hurbanove spadlo v marci 42 mm zrážok. Pokiaľ ide o priemernú mesačnú teplotu vzduchu skončil tohtoročný marec ako teplotne normálny s priemernými teplotami na juhozápadnom Slovensku v intervale 5 až 6 °C, čo približne zodpovedá marcovému normálu, ktorý má v tejto oblasti Slovenska hodnotu okolo 5 °C. Kým prvá polovica marca bola teplotne nadpriemerná - na juhozápadnom Slovensku dosiahla hodnotu 5 až 6 °C (priemer je okolo 3 °C), druhá polovica bola relatívne chladnejšia, no nedokázala už teplotne vykompenzovať prvú polovicu mesiaca. Teplotne normálny bol marec aj na ostatnom území Slovenska. Relatívne chladnejší bol marec vo vyšších horských polohách Vysokých a Nízkych Tatier. Pocit marcovej nepohody vytvárala kombinácia veterného a vlhkého počasia, najmä v oblasti Bratislavy, Malých Karpát a horských polôh severného Slovenska. Prispeli k tomu, samozrejme, aj spomenuté vpády studeného vzduchu. Atypický apríl Apríl začal atypicky - ustáleným jarným počasím a teplotami v nížinách v intervale 20 až 24 °C. Bývajú však aj apríle, keď tomu býva naopak. Napríklad v roku 1997 sa snehová pokrývka v Bratislave vyskytla ešte 20. apríla. V spomenutom mesiaci sa vyskytlo až 8 vpádov arktického vzduchu, pričom tento apríl skončil ako veľmi studený a bol jeden z najchladnejších od začiatku meteorologických pozorovaní. Tohtoročný apríl bude jeho presným opakom. Podľa modelu cpc bude mať výrazne kladnú teplotnú odchýlku oproti normálu (okolo +4 °C). Razantný nástup teplých dní môžeme pozorovať aj na grafe priemerných denných teplôt od začiatku roka 2009 v Hurbanove (podľa podkladov SHMÚ).
Prvá aprílová dekáda skončila ako výrazne teplotne nadpriemerná s teplotnou odchýlkou +6 °C! Bola takmer o 5 °C teplejšia, než je priemerná mesačná teplota za celý apríl. Prípadné mierne ochladenie v druhej polovici mesiaca (model wxmaps) by už nemalo podstatne "stiahnuť" priemernú aprílovú teplotu, čo súvisí so všeobecným priemerným medzidňovým nárastom teploty vzduchu (vzrast trvania slnečného svitu). Kým 1. apríla je na juhozápadnom Slovensku priemerná denná teplota podľa dlhodobých pozorovaní okolo 8 °C, 30. apríla je to už okolo 13 °C. Ak mala teda prvá aprílová dekáda priemernú teplotu 15 °C, je veľmi málo pravdepodobné, že posledná bude mať - v prípade, že by sa teoreticky výrazne ochladilo - priemernú teplotu nižšiu ako 10 °C. Niečo podobné sme už pozorovali v marci - hoci sa v druhej polovici mesiaca ochladilo, priemerná teplota za 15 dní už nedokázala klesnúť v priemere pod 3 °C (týka sa to juhozápadného Slovenska) na to, aby vykompenzovala prvú teplú polovicu. Marec tak skončil nakoniec s kladnou teplotnou odchýlkou (ešte v rámci normálu). Apríl bude mať ešte výraznejšiu teplotnú odchýlku a bude zrejme atakovať dosiaľ najteplejší apríl z roku 2000, ktorý mal v Hurbanove priemernú mesačnú teplotu 14,6 °C. Teplá bude celá jar Od roku 1998 boli v Hurbanove všetky jari teplotne nadpriemerné (veľmi teplú jar sme mali v roku 2007). Vďaka veľmi teplému aprílu aj táto jar skončí takmer s určitosťou ako teplá. Na základe štatistiky (Hurbanovo 1901-2000) je totiž iba 20 % pravdepodobnosť, že po teplotne nadpriemernom apríli bude nasledovať podpriemerný máj. Takýto prípad sa naposledy vyskytol v roku 2006 (máj mal zápornú odchýlku od normálu len -0,3 °C). Aby tohtoročná jar skončila so zápornou teplotnou odchýlkou, musel byť mať tohtoročný máj v Hurbanove priemernú teplotu pod 13 °C, čo je na hranici najchladnejších májov od začiatku meteorologických pozorovaní. Pravdepodobnosť výskytu takto studeného mája je necelé 4 %. Na nasledujúcom grafe sme odhadli kladnú teplotnú odchýlku tohtoročnej jari (+1,4 °C), pričom sme vychádzali z toho, že tohtoročný máj bude teplotne normálny (okolo + 15 °C). Samozrejme, ak bude máj teplotne nadnormálny, odchýlka môže byť ešte podstatne vyššia. Naznačuje to aj model cpc.
Ak skončia marec a apríl ako teplotne nadpriemerné mesiace, máj to už nezmení. Studená jar sa totiž vyskytuje najmä zásluhou studeného marca, resp. apríla. Posledná teplotne podpriemerná jar v Hurbanove roku 1997 mala zápornú odchýlku -0,5 °C práve vďaka aprílu (šlo o jeden z najchladnejších aprílov od začiatku pozorovaní).
Nemožno však vylúčiť
ani výskyt prechodného ochladenia a jarných
mrazíkov. Tie sa môžu vyskytujú aj počas teplej jari. Taká situácia
sa napríklad vyskytla v máji 2007. Dňa 2.5. po preniknutá studeného
vzduchu od severovýchodu
Na základe podkladov SHMÚ, NOAA - Earth System Research Laboratory, wetterzentrale, ecmwf a citovanej odbornej literatúry spracoval Pavel Matejovič.
Prezentované texty majú charakter osobných poznámok (sú príspevkom do diskusie), nie sú alternatívou ani konkurenciou k autorizovaným meteorologickým informáciám, ktoré vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav. Nie sú komerčne využívané, pri odkazoch a citáciách je uvedený zdroj informácie. Odborné a detailnejšie analýzy môžete nájsť na stránke www.shmu.sk a iných národných meteorologických inštitúcií. Odporúčame aj stránku http://www.dmc.fmph.uniba.sk/
|
Témy:
Meteorológia a klimatológia Publicistika Klimatická zmena
Zima 2008/2009 skončila ako teplotne normálna Slovensko a svet patria záhradníkom Ako sa písalo o klimatickej zmene pred 20-timi rokmi |
V niektorých prehliadačoch sa rámčeky pri obrázkoch nemusia zobrazovať korektne.
Stránka nun.sk bola založená v roku 2007. Svoj priestor ponúka tvorcom z oblasti vedy a umenia. Zároveň sa venuje aj príležitostnej publicistike. Je financovaná z vlastných prostriedkov. Všetky diela sú zverejnené so súhlasom autorov. Stránka je priebežne aktualizovaná a sú na nej postupne umiestňované nové materiály. |
Na prezentované diela sa vzťahuje Autorský zákon.
Pri koncipovaní príspevkov sú rešpektované autorské práva, uvádzame použité odkazy a literatúru.
foto: P. Matejovič Zatopená záhradkárska osada pri železničnej trati smerom od Pezinka do Bratislavy. Táto oblasť je však vystavená lokálnym záplavám takmer každoročne, čo súvisí s pôdnym podložím, blízkosťou Šúra, kanálu Blatina a lokálnych vodných potokov zbierajúcich vodu z Malých Karpát. |